Pri svojich výletoch na bicykli často stretám iných cyklistov a na môj pozdrav mi nezriedka odpovedajú iným jazykom. To je jasný dôkaz, že cykloturistika naozaj nepozná hranice. Mnohí z nás si ešte pamätáme dômyselné cestné hraničné prechody a dôkladnú kontrolu pasov a na západe našej krajiny dokonca oplotené a strážené úseky hranice. Dnes nič také nie je a my môžeme obdivovať krásy krajiny aj na v minulosti zapovedaných územiach. Tomu hovorím cykloturistika bez hraníc.
Veľkou výhodou pre milovníkov prírody je to, že bývalé hraničné pásma boli riedko osídlené, ak vôbec, nebol tam nijaký priemysel a teda po zrušení ostnatých plotov sa objavila krásna a často neporušená príroda a v nej vybudované šotolinové alebo asfaltové cesty, využívané pre presun vojakov. Ideálne miesto pre cykloturistiku!
Veľa takýchto okrajových miest Českej a Slovenskej republiky som prešiel na bicykli. Pekná príroda a dobré cesty sú základom, bonusom je možnosť kedykoľvek prejsť do susednej krajiny a používať pre výlety ich cesty. Zrazu sa nám tak zväčší počet trás, ktoré si môžeme naplánovať a uskutočniť. Na štátne hranice nemusíme brať ohľad. Často hranicu tvorí potok alebo rieka, takže je dobré využívať mosty a samozrejme dodržiavať zákony, ktoré kážu neprechádzať hranicu kdekoľvek, ale na hraničných priechodoch, hoci aj turistických, čo v praxi znamená len tabuľku na trase, občas je pri nich malá búdka.
Zmenáreň hľadať netreba
Nedávno som prechádzal v severných Čechách do Nemecka. Miestnych som sa pýtal, v akom stave je tá cesta cez les a kde si budem môcť za hranicou nakúpiť zásoby. Ubezpečili ma, že cesta je dobrá, že hranicu si pri tom zjazde ani nevšimnem, ale že si musím najprv zameniť peniaze, aby som v prvých obchodoch mal čím platiť. Ale že nech si nezamením veľa, lebo mi ostanú. Ubezpečil som ich, že ja si zamieňať peniaz nemusím, že som zo Slovenska a tam platíme rovnakými eurami, ako v Zittau v Nemecku 😉
Pokiaľ zo Slovenska cestujete na dovolenku do Čiech, na pohraničí na juhu, západe a časti severu nemáte problém s platbami v hotovosti po prekročení Českej hranice. Používate „naše“ eurá. V peňaženke sa vám tak miešajú len české koruny a eurá. Na severe pri Poľských hraniciach už potrebujete tretiu menu nejak oddeliť. Podobne to majú Česi pri pobyte v pohraničí na Slovensku. Na severe im pribudnú zloté, na juhu forinty.
Hotovosť je potrebná len pri nákupoch v malých dedinkách alebo pri platení za jedlo v jednoduchších reštauráciach, všade inde je výhodnejšie oplatiť platobnou kartou.
Výhodné ceny ubytovania
Čo si budeme hovoriť, cykloturistika bez hraníc nám môže ušetriť nemalé peniaze za ubytovanie. To je v Čechách lacnejšie, ako v Rakúsku alebo Nemecku, takže ubytovať sa v penzióne na českej strane hranice a podnikať výlety do Nemecka a Rakúska a večer sa vracať do lacnejšieho a jazykovo príbuzného prostredia sa skrátka oplatí. Podobne sa to dá riešiť aj v okolí Bratislavy a na Záhorí a podnikať výlety do Rakúska. Dokonca si viem predstaviť aj situáciu, kedy sa ráno naložia bicykle na auto, ktorým sa prejde 50 až 100 kilometrov ne Nemeckého a Rakúskeho vnútrozemia a po úspešnej cyklotúre sa autom vrátiť späť na základňu. Možnosť natankovať lacnejšiu a kvalitnejšiu naftu je vítaným bonusom.
Rovnakým spôsobom sa dá ušetriť na stravovaní, pokiaľ radšej jete v reštauráciách. Ak si pripravujete jedlo sami na ubytovaní, potom môžu byť ceny potravín v rovnaké a hodnotu stravovania neovplyvnia.
Odporúčané lokality
Zo svojich skúseností môžem doporučiť niekoľko lokalít pre cykloturistiku bez hraníc, kde máte možnosť spoznať iný kraj, vidieť inú kultúru a stavby v inom štýle a pritom len naozaj kúsok za štátnymi hranicami.
Na Slovensku mám najviac prejazdené stredné Poiplie. Medzi Lučencom a Slovenskými Ďarmotami je niekoľko cestných hraničných prechodov a po oboch stranách hranice vedú paralelné cesty na maďarskej a slovenskej strane. Pri rôznych výletoch tak môžete kombinovať jednotlivé slovenské a maďarské úseky a ani pri opakovaných jazdách týmito miestami sa nebudete nudiť. Cesty sú tu málo frekventované, áut sa teda báť nemusíte. V podstate budete prechádzať chudobným krajom.
V Čechách mám viacero obľúbených miest v pohraničí. Smerom do Poľska umožňuje výlety pobyt v Orlických horách. V južnej časti pri Bartošoviciach budete v chudobnej časti, severnejšie (pri Náchode a Kudowa Zdroj) v bohatšej.
Na západe som si vyskúšal a môžem odporúčať na Sušicku zabrúsiť cez Železnú Rudu do Bavorska a máte k dispozícii nie len hlavný cestný ťah ale aj množstvo turistických prechodov v lesoch.
Človeku sa až nechce veriť, že tu kedysi stála „železná opona“ a ľudia sem nemali prístup.
V Južných Čechách som spoznal Třeboňsko a Jindřichohradecko a podnikal výlety do severného Rakúska, ktoré je málo obývané a kopcovité. Ale krásne. Cesty medzi dedinkami aj asfaltky v lesoch sú vynikajúce, plné cykloturistov.
Kedykoľvek môžete vojsť do Rakúska a kedykoľvek sa zase vrátiť do Čiech.
Podobne sa to dá praktizovať aj na Južnej Morave. Či už navštívite obľúbený, ale cykloturistami preplnený, Lednicko-Valtický areál alebo zvolíte pokojnejší Mikulov, zase máte možnosť poľnými cestami medzi vinohradmi prechádzať medzi Moravou a Rakúskom, alebo jazdíte po bývalých pohraničiarskych cestách a opäť máte pár možností prechodu cez hranice.
Pri Valticiach je na jednom starom hraničnom priechode zachované múzeum železnej opony, kde si môžete pozrieť, ako vyzerali zátarasy a ostnaté ploty, ktoré nás chránili pred útekom do kapitalizmu.
Mnohí jazdíme cez hranice autom. V tej rýchlosti nemáme šancu vnímať prírodu ďalej, ako meter od cesty. Jazda na bicykli nám umožňuje vnímať všetkými zmyslami krásu okolo nás a v prípade prejazdu štátnej hranice aj rozdiely v architektúre a kultúre medzi dvomi krajinami. Ak máte možnosť stráviť dovolenku na bicykli na pomedzí dvoch štátov, určite neváhajte. Cykloturistika bez hraníc nám dáva možnosť spoznať krajinu tak, ako ju nemá žiadny vodič auta alebo pasažier autobusu.
