Jazdiť tak, že je mi zima na ruky, na hlave musím mať čiapku a na rukách radšej rukavice, v s teplým funkčným oblečením, som si vyskúšal na cyklodovolenke v Českej Kanade. Nie preto, že by som vyhľadával také podmienky, jednoducho vtedy bol taký august. Osobne mám radšej teplejšie podmienky.

Jeden môj kolega tvrdil, že má radšej zimu, ako teplo, lebo do zimy sa vie obliecť, ale do tepla sa nevie vyzliecť. Má to čosi do seba, a pri našom vtedajšom povolaní sme si vyskúšali oba extrémy, a to často, ale to sme boli mladší, v dobrej kondícii a najmä na to trénovaní. A hoci cykloturistiku považujem za kondičný šport a chcem si ním tiež udržiavať dobré zdravie, je to predsa len rekreačná aktivita a preto volím na výlety také podmienky, aby som sa cítil príjemne. Výnimkou bola tá Česká Kanada, kedy sme mali objednaný dvojtýždňový pobyt v Novej Bystřici. A nechceli sme stráviť dva týždne v penzióne.

Takže keď je teraz sychravý a chladný november, bicykle ostávajú v garáži. Netúžim po zmrznutom nose ani skrehnutých prstoch a už vôbec sa mi nepáčia vyzrážané kvapky vody na studenom ráme môjho bicykla. Ja viem, že duralový rám bicykla nezhrdzavie, ale nebudem pokúšať ani oceľové skrutky a špice. Veľmi dobre si uvedomujem, ako dokáže prudko znížiť výkon cyklistu ochladenie, to som si pre zmenu vyskúšal na Šumave pri návrate zo Železnej Rudy.

Ale o kondíciu sa nebojím. Hoci v zime trávim viacej času v dome a pri počítači, predsa len sa nejaká práca v záhrade vždy nájde aj na čerstvom vzduchu, občas treba naštiepať trochu dreva, tak si myslím, že s kondíciou na tom nebudem tak zle ani počas zimy ani na jar, keď sa ukáže trochu lepšie počasie. Bicykle máme teraz po ruke, takže vysadnúť a šliapnuť do pedáľov môžeme kedykoľvek.