Rád sa bicyklujem po okresných cestách popri hraniciach s Maďarskom na juh od Veľkého Krtíša. Cesty tam boli minulý rok opravené, majú nový asfaltový povrch a je tam malá premávka áut. Jediný problém tohoto síce obývaného, ale inak „mŕtveho“ kraja je, že sa tam nemáte kde občerstviť. Ale teraz už ani tento problém neplatí a aj vy sa môžete smelo vydať na cesty medzi Bušincami a Kiarovom.
Poslednú júnovú nedeľu sme sa vybrali bicyklovať na juhovýchod od nášho mesta. Minulý víkend sme najazdili pár kilometrov juhozápadne od Veľkého Krtíša v protivetre, tak som si teraz pozrel predpoveď počasia a naplánoval trasu tak, aby bola menej kopcovitá a vietor sme mali viacej z boku, ako v protismere. Preto sme vyrazili pre nás netradične smer juh do Slovenských Ďarmôt, kde sme prekročili hranice a až tu sme si spomenuli, že sme maďarské forinty nechali doma. Mali sme so sebou naše eurá aj platobnú kartu, ale v malých obchodíkoch, keby sme sa chceli cestou občerstviť, by nám to nestačilo. A veľké nákupy sme neplánovali, takže sme Tesco len minuli a na kruháči v meste Balašské Ďarmoty (Balassagyarmat) sme zatočili smer východ. Bol to obrat celkom ostrý, vietor sa medzitým stočil z juhovýchodného na južný a teda opäť fúkal len z boku. A ani nie veľmi silný. Pred nami bolo meste Szécsény.
Od Krtíša do Ďarmôt je to prakticky rovina po prúde potoka, takže vlastne mierne dole z kopca. Problémom býva vietor, ako na potvoru vždy v protismere 😉 No tentoraz sme tento problém nemali, až na pár miest v zákrutách, kde sa cesta točila.
Cykloturistika v Maďarsku
Aj na Szécsény je cesta relatívne rovná, z Ďarmôt smerom proti toku rieky Ipeľ, ktorá tu tvorí hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom. Z asfaltovej cesty v relaívne dobrom stave môžete pozorovať kopce a dediny na Slovensku z perspektívy, ktorú iste nepoznáte a hádať, kde je ktorá. My sme sa na chvíľu zastavili a pomocou mapy sme identifikovali Kiarov, Vrbovku či Selešťany. Tesne pred mestom treba prekonať malé stúpanie na terénnej vlne, rovnako ako na vjazde do mesta.
V meste je celkom intenzívna premávka áut, ale maďarskí vodiči sú voči chodcom aj cyklistom, ktorých je tu viac, ako sme na Slovensku zvyknutí, oveľa ohľaduplnejší, ako naši šoféri. Nie je to tým, že by boli viac športovo založení, jednoducho sa tu bicykel využíva ako lacný dopravný prostriedok.
V meste Szécsény je krásny zámok (minule sme počas túry „vymákli“ svadbu) a k nemu priľahlý park, ktorý sa oplatí navštíviť a oddýchnuť si, ak máte čas. Chvíľku si odpočinúť sa dá aj na lavičke pred nákupným strediskom v centre mesta. Túto možnosť sme využili aj my a po krátkom odpočinku pokračovali smerom na východ. Pred železničnou stanicou sme opustili hlavnú cestu na Salgótarján a odbočili doľava na okresku na Ludányhalászi a ďalej na Ipolytarnóc (hraničný prechod na Rapovce pri Lučenci). Tak ďaleko sme ale nešli, po asi troch kilometroch sme odbočili do obce Postyénypuszta, na jej konci po novom moste Katalin prešli hranicu nad Ipľom späť na Slovensko a ocitli sa na novom kruhovom objazde v osade Peťov.
Pre tento výlet som naplánoval obchádzanie kopcov. Neši sme ani na Kiarov a Želovce, ani na Potočok a Malé Zlievce. Nechcel som sa nijak siliť, len sa tak previezť a rozlúčiť sa so starými bicyklami. Hneď v pondelok ráno som mal totiž dohodnutú schôdzku s predajcom nových bicyklov, že niečo vyberieme, nastavíme a odveziem si ich pripravené na sezónu. Takže sme len tak relaxovali a vychutnávali si krajinu. Na kruháči sme odbočili na Bušince.
Pevnosť 38 neobídite
Niekde za ním sa ma Olinka opýtala, že kde plánujem jesť. No kde sa najesť v tejto pustatine, kde síce stoja domy, žijú ľudia, ale ani malinovku si nemáte kde kúpiť, lebo cez víkend je aj krčma aj obchod zatvorený, aj keď nejaký nájdete. A možno sú zavreté aj cez pracovné dni. Robota tu nie je a kto nedochádza za prácou inam, tak nemá peniaze na rozhadzovanie. Takže turista, smola. Čo si sem sám na svojom bicykli nedovezieš, to nezješ a nevypiješ. Darmo, že je tu krásna krajina, dobré vozenie a skvelý relax. Krajnice sú zarastené, lúky niektoré neobrobené a reštaurácie nepostavené. Aspoň že ten asfalt dal kraj opraviť.
Pre najhorší prípad som mal v brašni niekoľko cereálnych tyčiniek a domov by to nebolo ani dve hodiny, keby bolo zle. Keďže ale čas obeda už dávno minul, chcelo by to niečo výdatnejšie. Od známych som vedel, že tu v tomto krásnom, ale zabudnutom kraji je otvorený nový reštauračný podnik a získava si stále lepšiu a lepšiu povesť. Hneď na začiatku dediny Čeláre (od západu) v prvom dome je pizzeria Pevnosť 38. Tak som sa ju rozhodol vyskúšať.
Neoľutoval som ani ja ani Olinka. Hoci boli majitelia po náročnej sobotňajšej akcii, dostalo sa nám priateľského privítania aj skvelej obsluhy. Nemali sme chuť na pizzu, ktorú vraj pre jej skvelú chuť musia voziť až desiatky kilometrov, tak nám na naše želanie pripravili zmes kuracieho mäsa a zeleniny. Skvelý obed sme sa rozhodli tráviť tu, takže po dobrom jedle nasledovala ešte lepšia káva a došlo aj na reč s majiteľom pizzerie, reštaurácie a budúceho penziónu, Peťom.
Pýtal sa nás, odkiaľ sme a prekvapila ho trasa, ktorou sme sem prišli. Krtíšanov tu vraj veľa na bicykli nechodí, zato Lučenčania sem zavítajú v hojnom počte. Majú to viac-menej stále po rovine, z Krtíša je to sem cez kopce a to sa zdá mnohým ľuďom na bicykli ako problém. Ja naopak rád jazdím po kopcoch, roviny ma nebavia, najmä pre ten vietor.
Majiteľ má plány, ako postupne z tohto podniku vybudovať penzión s ubytovacími kapacitami pre cyklistov aj pre rybárov, ktorí chodia na Ipeľ chytať. Absenciu akéhokoľvek ubytovania a stravovania od Bušiniec po Vrbovku a Želovce táto Pevnosť 38 rieši skvele ako svojou polohou, tak aj vstriecnym majiteľom a personálom. A navyše za veľmi dobré ceny. Ak teda plánujete cyklovýlet týmto smerom, na Pevnosť 38 v Čelároch sa môžete spoľahnúť, otvorené majú každý deň a varia tu skvele!
Takže po dobrom obede a káve nás čakalo asi 20 kilometrov domov. Popri Ipli cez malé terénne vlnky do Bušiniec a potom do Krtíša. Vietor sme mali stále z boku, občas do chrbta, takže sa nám pedáľovalo dobre, posilneným neskorým obedom.
Na záver opäť mapa tejto našej trasy:
