Smutne musím konštatovať, že tohoročná cykloturistická sezóna skončila pre mňa fiaskom. Za celú sezónu od jari do jesene som najazdil 0 kilometrov. Slovom nula kilometrov. A nemôže za to ani pracovná zaneprázdnenosť, ktorá mi bránila v bicyklovaní často v minulosti, ani v tom nie sú žiadne rodinné problémy a dokonca tento rok v ceste za šťastnými kilometrami nebránilo ani budovanie rodinného gazdovstva. A všetko som mal celkom dobre naplánované.
Na tento rok sme neplánovali nijakú dlhšiu cykloturistickú dovolenku, na akú sme jazdili v minulosti pravidelne a poslednú sme absolvovali v roku 2019 v Lednici. Len som sa chcel povoziť po okrese a navštíviť staré známe miesta a pozrieť sa, čo sa zmenilo a čo je nové. Vlani som sa na bicykel nedostal práve pre pracovné vyťaženie. Hoci som mal dohodnutý v podstate polovičný úväzok, firma prechádzala reštrukturalizáciou, o ktorej sme v čase podpisovania kontraktu netušili, a zrazu bolo času len tak-tak na prácu aj záhradu.
Keďže kontrakt skončil začiatkom roka, povedal som si, že sa opäť trochu povozím. Hoci si myslím, že z prác na záhrade mám celkom slušnú kondíciu, chcel som začať pekne postupne pridávať kilometre, ako budem vládať a veriť si. Veď mám spracovaný systém na overenie náročnosti trasy a vlastných schopností. A aj bicykel mám vo veľmi dobrom stave, hoci má už osem rokov, má za sebou len dve cyklodovolenky a dve sezóny doma. Skrátka nebol čas ho zodrať. Chvíľu som uvažoval, či ho vymením za nový alebo venujem čas údržbe toho starého, ale vlastne dobrého bicykla.
Len čo sa u nás koncom mája zlepšilo počasie a ustali dažde, vyzeralo to, že dokončím kosenie našich lúk a príde čas aj na bicykel. Po posune času na letný je večer dlhšie vidieť, takže ak ráno vyrazím zavčasu na výlet, dokážem sa bez problémov vrátiť okolo obeda a zostáva dosť času aj na práce okolo malého gazdovstva. Veď takto som to robil aj v minulosti a dokázal som otočiť aj celkom vzdialený Salgotarján.
Nakoniec som celé leto prestál a preležal. Doslova. Opäť sa prihlásili moje bedrové platničky a musel som absolvovať celkom náročnú ale neoperačnú liečbu. Na svoj bicykel som sa mohol iba ak tak pozerať. Do záhrady som jazdil autobusom, lebo v tom sa môže legálne stáť 😉 a bol rád, že sa postarám o hydinu a psíka. A že na terase vo svahu mám miesto, kde môžem jesť na stojáka, ako v bufete na stanici 🙂
Čo už, tak aj táto sezóna je cyklisticky pasé. Veď ste postrehli, že článkov pribúdalo pomálo. Veď ani nebolo o čom písať, keď som nemohol navštíviť pekné miesta nášho okresu ani si zájsť do Maďarska, keď boli hranice opäť na chvíľu voľné. Dôležité je, že zdravie je opäť v použiteľnom stave a snáď, keď budem na seba trochu opatrný, to zase pár rokov vydrží. Aj keď zlá správa je, že bicykel už nebudem mať kúsok od bytu, ale desať minút autom. Teda pred každým výletom na dvoch kolesách budem musieť najskôr prejsť pár kilometrov autom, aby som sa mohol previesť. Alebo tam prespať a ráno vyraziť rovno z domu 🙂
