Keď má človek rád bicyklovanie, máločo ho dokáže v tejto aktivite zastaviť. Snáď s výnimkou zdravotných obtiaží. Ale keď choroba pominie, tak sa zase človek vráti k svojim záľubám. Avšak aké to je v prípade úrazu alebo operácie? Dokáže aj takto „postihnutý“ človek opäť vysadnúť na bicykel a brázdiť na ňom krajinu?
Sám som musel riešiť túto otázku, keď ma postihol problém s bedrovou platničkou L5S1, ako ju označujú odborníci. A práve s touto platničkou mávajú ľudia najčastejšie problém ako následok preťažovania chrbáta najčastejšie sedavou prácou. Či už v kancelárii alebo v aute. Dalo by sa povedať, že je to „choroba z povolania“ ajťákov a „kancelárských krýs“ všeobecne. Pravým dôvodom ale nie je sedenie pri práci, ale nesprávne sedenie pri práci, moderne nazývané „nesprávne pracovné návyky“, aby sa zamestnávatelia vyhli plateniu rôznych odškodnení – tak to hodia na „hlúpeho“ zamestnanca. A okrem nesprávneho sedenia, nevhodnej stoličky, nevhodnej kombinácie pracovného stola a stoličky či zle umiestneného monitora alebo klávesnice, je to aj nedostatok cvičení na relaxáciu alebo posilnenie preťažovaného chrbáta. Vo výsledku občasná bolesť chrbta prejde v chronickú a v kritickej chvíli, keď človek nezareaguje, pretože buď nevie, čo má robiť, alebo možno aj vie, ale „aby som neprišiel o prácu“, dôjde k trvalému poškodeniu. A človek príde nie len o prácu (a príjem) ale aj o zdravie.
Platnička medzi stavcami je kožovitý útvar, tlmiaci nárazy stavcov o seba, a pretrhnutím jej obalu dôjde k výronu gélovitého obsahu medzi svaly a nervy, čím sa vytvorí bolesť, v krajnom prípade paralyzujúca človeka v pohybe. Liečenie býva náročné a časovo dlhé, v krajnom, a stále častejšom, prípade musí nasledovať operácia. Tá odstráni problém s bolesťou, ale neodstráni príčinu vzniku tohto stavu. A počas rekonvalescencie po operácii človek pacient získa čas, počas ktorého sa môže považovať za obeť a ľutovať sa, alebo začne nad sebou uvažovať a rozhodne sa predísť podobnej situácii v budúcnosti. Teda urobiť zmeny v zamestnaní a jeho spôsobe (ak to už neurobil za neho jeho zamestnávateľ – nevyhodil ho) a tiež urobiť zmeny vo svojom živote. Napríklad „brať si toho menej na svoje bedrá“ a venovať čas posilňovaniu rôznych partií svojho tela, aby mu lepšie slúžilo a netrápil ho. Teda cvičiť a posilňovať pravidelne. Paradoxne, až po operácii sa človek dozvie, aké cviky sú dobré na jeho chrbát, lebo už má na seba konečne čas.
Ja som tento zdvihnutý varovný prst v podobe „vyskočenej platničky“ zobral vážne, aj za cenu straty lukratívnej pozície v zamestnaní a neskôr aj zamestnania samotného. Všetko je tak, ako má byť. Keby som to neurobil, prišiel by som o prácu asi o rok neskôr likvidáciou zamestnávateľa zo strany orgánov štátu (bez ďalších detailov, prosím). Na druhú stranu som získal možnosť písať aj tento web 😉 No a po dlhej rekonvalescencii a naozaj dlhom postupnom posilňovaní nie len chrbáta, som vyskúšal aj bicyklovanie.
Dá sa jazdiť na bicykli s operovanou chrbtovou platničkou?
Touto otázkou som sa zaoberal aj počas veľmi bolestivého čakania na operáciu, v posteli s tabletom, pred štrnástimi rokmi. Tablety vtedy ešte neboli veľmi rozšírené, ale veď som písal, čím som sa živil 😉 Konzultoval som ju aj so svojím neurochirurgom a ošetrujúcim lekárom. Ich odborné stanoviská boli veľmi opatrné, vlastne alibistické. Dali by sa zhrnúť do: Operáciou sme ti odstránili bolesť, ale čo urobíš teraz ty, je tvoja vec. A ešte mi prízvukovali, že do dvoch rokov sa 90% operovaných pacientov vracia na reoperáciu. Lebo nič nezmenili vo svojom živote a necítiac bolesť, opäť svoj chrbát nezdravo preťažujú. Môžem napísať, že už som pekných pár dlhých rokov svojho neurochirurga nevidel ani len na konzultácii, lebo už mi naznačoval, že ho svojím zdravým trošku otravujem, on tam má naozaj chorých ľudí 😉 Pre poriadok musím napísať aj to, že som pred dvomi rokmi absolvoval niekoľkomesačnú konzervatívnu neinvazívnu liečbu svojho chrbáta, ale to súvisí s jeho preťažením v záhrade. A zanedbávaním cvičenia 🙁
Pamätám si však jednu vetu svojho operátéra po skončení liečenia: Môžete čokoľvek, ale len do bolesti. Bolesť je signál, že chrbát preťažujete.
A preto som od opustenia neurochirurgie nezjedol už ani jednu tabletku proti bolesti, ani nepoužil nijaký krém proti bolesti. A už aj viem, kedy stačí, ktorý pohyb nerobiť a kedy si ísť oddýchnuť. Robota-nerobota.
Dva roky po úspešnej operácii chrbta som sa vrátil… nie, na operačný stôl nie, ale do Mikulova na cyklodovolenku. A tiež som napísal článok o svojich úvahách a poznatkoch o bicyklovaní po operácii chrbtice. A neskôr ho doplnil o ďalšie svoje poznatky.
Neočakávané zmeny prekvapia
A ďalší rok som v podstate koncom sezóny na bicykli dojazdil. Ten rok sme totiž s priateľkou kúpili rozsiahly zanedbaný pozemok a začali z neho budovať permakultúrnu a regeneratívnu prírodnú záhradu pre produkci potravín. Pretože okrem športovania sme sa snažili aj zdravo stravovať. A to je nezlučiteľné so „závodným stravovaním“ aj nakupovaním potravín v supermarketoch. Paradoxne za komplexným poznaním, čo je to skutočne „zdravá strava“ stálo naše bicyklovanie, lebo sme s priateľkou hľadali informácie, čo jesť, aby sme zvládli aj osemhodinové či dlhšie bicyklové výlety. Samozrejme, že sme všetky získané poznatky pretavili aj do bežného života. A vyšlo nám z toho, že musíme konzumovať aj veľa zeleniny, najmä v surovom stave. A ovocie. Pri predpokladanom množstve bolo nereálne všetko kupovať v obchodoch, navyše obsah minerálov a výživová hodnota priemyselne produkovanej zeleniny a ovocia je na hony vzdialená produktom, pestovaným prirodzeným spôsobom. Potrebovali sme si začať produkovať potraviny sami.
Neľutujeme tých desať rokov, čo už uplynulo, ani to, že sme postupne prikupovali ďalšie pozemky a nakoniec aj obytný dom 😀 Len sme výrazne obmedzili bicyklovanie a to až tak, že na ďalšiu cyklovovolenku sme išli až štvrtý rok po kúpe prvého pozemku. A trénovali len krátko pred ňou. No aj vďaka kondícii zo záhrady, či skôr gazdovstva, sme dovolenku zvládli bez problémov a s radosťou.
No a po dovolenek teda kúpili ďalší pozemok 😉 takže zase utrum s bicyklovaním na pár rokov. Keď už to vyzeralo sľubne, že teda všetko dôležité je hotové, a bolo by aj na bicyklovanie trochu času či vybehnutie na dva týždne do Čiech povoziť sa v peknom kraji, ponúkli nám susedia svoj dom na predaj… No ale tým aj priestor na uloženie bicyklov „po ruke“ 😉
Aby som to skrátil, ani to bicyklovanie v Lednici po krátkej pauze, ani teraz vozenie sa po okolí z nášho domu nerobí problém ani nohám ani chrbtici. Mám odskúšané, že ani po niekoľkoročnej prestávke v cykloturistike. Samozrejme, že v mojom prípade predpokladom bola slušná kondícia, lebo som prakticky od jari do jesene na gazdovstve a stále niečo robím. Ak neopravujem niečo v dome, tak staviam nový drevený prístrešok, polievam záhradu, vyrezávam suché konáre zo stromov, furt niečo. A mám veľa pohybu aj bez roboty po veľkom pozemku do kopca. A minimálne v zime pravidelne cvičím tzv. napínacie cviky na posilnenie chrbtového a brušného svalstva aj nôh.
Ak pracujem za PC, tak nikdy nie osem hodín v kuse, skôr si to rozdelím na menšie časové úseky, v závislosti od práce v záhrade a aj počasia. A keď cítim potrebu, nerozpakujem sa si popoludní ľahnúť, prípadne aj pospať. Najmä v lete vstávam okolo piatej a často idem spať aj po polnoci. Nezanedbateľným faktom je, že od operácie chrbtice som schudol cca 15 kilogramov. Totiž nadváha a fyzická kondícia sa nevylučujú, vládal som bicyklovať aj 96 kilogramový, len ten chrbát… Teraz už nosí menšiu záťaž, navyše nie je mľandravý od gauča. Nijaký tu totiž nemám, ten príde na rad až zase v zime 😀
No a keď som na výlete, tak minimálne raz za hodinu zosadnem zo sedla, hoci len na pár minút. Sedadlo mám trošku nižšie, ako by bolo z hľadiska fyziognómie a cyklistiky optimálne, ale stačilo poštelovať hoci o 5 mm nižšie a prešli bolesti. Na kormane mám vysoké barany, aby som za jazdy mohol meniť polohu rúk. No a čo nemôžem, to je v kopci šliapať do pedálov postojačky, to sa môj chrbát o niekoľko hodín nepríjemne ozve.
Takže aj po dvanástich rokoch môžem napísať, že dá sa bicyklovať aj po operácii chrbtice, len musíte si trošku podľa seba nastaviť bicykel, netrhať rekordy a nebyť falošným hrdinom. Potom si výlety na bicykli môžete užívať ako zdravý.
