Sviatok svätého Cyrila a Metoda 5. júla pripadol tento rok na piatok. Naraz tak vznikol voľný deň v pracovnom týždni a ako ho využiť? Samozrejme zobrať bicykle a vyraziť na výlet do okolia! V mojom prípade po dvojročnej pauze, priateľka na bicykli nesedela štyri roky. Preto sme si zvolili trasu prevážne rovinatú.
Taká dlhá prestávka v bicyklovaní si samozrejme vyžadovala istú prípravu. Že sa chystá voľný piatok sme samozrejme vedeli. A prečo nebicyklujeme cez víkend? Pretože ak je pekne, trávime čas v záhrade. Nielen prácou, ale aj oddychovaním. Obaja sme pracovne dosť vyťažení a relax potrebujeme. Lenže ak plánujeme koncom leta opäť našu tradičnú dvojtýždňovú cyklodovolenku v Mikulove, bez kondície to nepôjde. Bolo treba začať naberať kilometre.
Najprv kontrola techniky
Keď sú naše bicykle dva roky odstavené, nedá sa len tak nasadnúť a vyraziť. Preto som samozrejme pár dní pred plánovaným výletom skontroloval a dofúkal kolesá ručnou pumpou, skontroloval brzdy, prevody a reťaz, svetlá. V deň výletu stačilo dofúkať na benzínke obvyklých 3,5 atm do kolies a vyraziť.
Pri horúčavách, ktoré u nás toto leto panujú, sa nedá vyraziť na bicykel pred poludním. Najmä nie cez štátny sviatok, kedy sú aj krčmy zatvorené a nie je kde doplniť tekutiny. Takže sme aj v tento sviatočný deň vstávali ako do práce a okolo ôsmej hodiny vyrážali s bicyklami, pripravenými na prvý výlet do dlhej dobe.
Z Veľkého Krtíša sme zamierili na Krtíš Malý, aby sme sa zohriali v stúpaní na Stracinský kopec. V podvedomí neustále kontrolujeme pneumatiky, brzdy aj svoje telo, čo na to povie. Stále je to dobré 😉 Zvlnenou krajinou pohodovým tempom pokračujeme do Malých Zlievec, kde si plánujeme dať na križovatke prestávku. Naše plány mení upratujúca rodina v rodinnom dome, rýchlo opúšťame zadymený priestor a pred nami je železničné priecestie a za ním obávaný kopec na Potočok. Prvý skutočný test našej kondície.
Cesta bola pred rokmi dôkladne opravená a kvalitný asfalt tu stále je. Tak stačí len vytrvalo šliapať do pedálov a ukrajovať metre. Kopec je to strmý, ale na jeho vrchole síce zadýchaný ale stále plní síl konštatujeme, že to s našou kondíciou nie je také zlé. Práca v záhrade nás nie len teší, ale aj posilňuje, hoci tam pracujeme s prestávkami. Tento výlet teda skôr otestuje našu vytrvalosť. A samozrejme nám dovoľuje pokochať sa krajinou. Prebieha žatva, ale keďže sme vyrazili z domu zavčasu, horúco ešte nie je.
Po zjazde prechádzame ďalej na Glabušovce, kde rybník takmer nevidno. Krajina tu je buď bezohľadne využívaná veľkopestovateľským poľnohospodárstvom, alebo úplne zanedbaná. Gazdovia obrábajúci svoje pozemky vymizli a robotníkovi je jedno, ako to vyzerá okolo poľa, ktoré dostal príkaz obrobiť. Smutný pohľad na inak peknú krajinu.
V Kirti zabáčame na križovatke doľava, na východ. Onedlho vchádzame do Čelár, kde bývalá pizzera je prerábaná na rodinný dom. K podniku pri kostole nás navádza reklama na plote pri hlavnej ceste, ale nerobíme si ilúzie, je štátny sviatok. Pokračujeme na Bušince, na začiatku obce odbáčame k prameňu miestnej vody skontrolovať, ako sa miestni o prameň starajú. Starajú sa dobre a tak pokračujeme do dediny. Keďže je ten sviatok, ani tu si kávu nekúpime.
Krátky oddych si ale dopriať musíme. Slabá kondícia je totiž badať, hoci je druhá polovica roka, je to náš prvý tohoročný výlet na bicykli. Ale to predlžuje čas. Blíži sa poludnie, zvyšuje sa teplota a objavuje sa silnejší vietor. A ten fúka posledných desať kilometrov, ako inak, v protismere. To opäť kladie zvýšené nároky na cyklistov.
Tento náš výlet sme išli v protismere, než ukazuje mapka z výletu v minulých rokoch. Spolu so zachádzkami sme najazdili asi 47 kilometrov. To spolu s 320 nastúpanými výškovými metrami dáva index náročnosti trasy 150. Čajových 150. Aj „vďaka“ silnejúcemu protivetru sme domov prišli dosť unavení a najviac asi trpel netrénovaný zadok, aj napriek polstrovaným cyklonohaviciam.
Pre nás to bol cyklistický sviatok. Konečne sme po rokoch zdravotných ťažkostí aj budovania novej záhrady a popri pracovných povinnostiach vyrazili znova na bicykle. Už máme pripravený ďalší výlet a postupne budeme pridávať kilometre aj výšku. Bicyklovanie nás totiž baví.
