Cyklodovolenka 2014 I. – Aj cesta môže byť cieľ

Prvý deň našej tohoročnej cyklodovolenky padol na piatok, takže nie je čudné, že nás ráno zobudil budík, ako keby sme vstávali do práce. Aj prepravu do miesta nášho prechodného pobytu sme pojali dovolenkovo, ako výlet, takže sme cestovali cez deň s možnosťou rôznych zastávok. Takže po raňajkách (bez kávy-kvôli úspore času) začalo nakladanie batožiny a bicyklov.

Ešte nedávno som cestovával trasy dlhšie, ako táto dovolenková, služobne ako súčasť svojej práce. Pár krát dokonca aj krajom našej dovolenky. Priznám sa, že mi občas tieto dlhé cesty chýbajú, takže sa mi určite nebudete čudovať, keď napíšem, že som sa na túto cestu tešil. Jednak sa preveziem autom trochu dlhšie, jednak sa opäť pozriem na niektoré zo známych miest. No súčasne musím brať ohľad na svoju operovanú chrbticu a celú cestu sme si rozkúskovali na menšie úseky s možnosťou krátkeho oddychu a vystretia sa, aby nie len duša, ale aj telo si tú cestu užilo a netrápilo sa.

Teda po raňajkách sme na etapy napchali do výťahu všetku našu batožinu s oblečením aj osvedčenými potravinami spolu s novou autochladničkou a zviezli to všetko na prízemie, kde som začal nakladať všetko do nášho kombíka. Mondeo má fakt veľký kufor a keďže po každej dovolenke dopĺňame náš zoznam potrebného vybavenia, tentoraz sme so sebou vezené veci museli uložiť už aj na sedačky. Tým ale príprava na cestu neskončila. Ešte nás čakala cesta do garáže, kde som namontoval na lyžiny strešný nosič bicyklov a samozrejme bolo potrebné sa zastaviť po naše nové bicykle Author. Samotnú montáž nosiča aj uloženie bicyklov naň už mám celkom zmáknutú, tak to šlo celkom rýchlo. Najmä keď som si pred týždňom v garáži vyskúšal „na sucho“ uloženie oboch nových bicyklov na starý nosič a zistil som, že musím najprv odmontovať všetky držiaky bidonov na rámoch, aby bicykle v držiakoch držali. Odpružená predná vidlica totiž vyžaduje strmší uhol spodnej rámovej trubky bicykla, čo spôsobuje iný uhol uloženia bidona (na dámskom 16″ ráme sa už 9 decová fľaša nevojde) aj iné miesto upevnenenia strešného nosiča bicyklov. Nie je to ideálne, ale ide to a drží to pevne, keď sa tie držiaky bidonov odmontujú. Pred cestou na streche aj tak z bicyklov odstraňujem brašne, svetlá a všetky maličkosti, tak som zložil aj držiaky.

Takže podľa plánu sme o deviatej ráno sedeli v kompletne naloženom aute so všetkým potrebným na tohoročnú cyklodovolenku, v navigačke nastavená prvá zahraničná zastávka.

Doplnenie zásob

Prvá zastávka ani nie hodinu po štarte bola plánovaná u svokrovcov. Jednak sme si s nimi dali kávu, jednak sme doplnili zásoby čerstvej zeleniny. Papriky, paradajky, uhorky, to všetko je súčasťou nie len nášho raňajkového menu. Šikovný plastový košíček je na podobné „nákupy“ ako stvorený. Po polhodinke sme mohli pokračovať na našej ceste západným kurzom.

No netrvalo to dlho a opäť sme stáli. Vo Vrábľoch totiž majú mliekomat. Takže vyše litra skončilo v prázdnej PET fľaši a tým by mohlo byť naše zásobenie potravinami na dovolenku ukončené. Podmieňovací spôsob ale naznačuje, že sa k tomuto bodu ešte určite vrátim 😉 V každom prípade vítaná prestávka v šoférovaní a možnosť uľaviť platničke krátkou prechádzkou po parkovisku okolo auta.

Technické problémy

Na dlhšie trasy používam navigačku, aj keď trasu poznám. Jednoducho vidím pred sebou tvar cesty, budúce zákruty, blížiacu sa dedinu… to len keby som „zabudol“, kde sa práve nachádzam. Lepšie sa mi rozhoduje napríklad o predbiehaní. A tiež mám na čelnom skle malú DVR kameru s nahrávaním na SD kartu. A obe zariadenia potrebujú napájanie 12V zo zapaľovača. Preto používam rozdvojku. No tentoraz som viezol aj autochladničku, ktorá tiež potrebuje napájanie. Tri spotrebiče na dve zásuvky, to mohlo skončiť len pravidelným prepínaním jednotlivých zariadení. Našťastie v navigácii TomTom som nedávno menil akumulátor, takže tá vydrží teraz bez napájania fungovať takmer dve hodiny. Horšie je na tom už staršia kamera, tá skape po dvadsiatich minútach. Takže na striedanie zásuviek v rozdvojke vyšli navigácia a autochladnička,

Lenže rozdvojke napájania 12 V sa nepáčil odber autochladničky. Moja priateľka na sedadle spolujazdca, ktorá mala na starosti prehadzovanie zásuviek zahlásila podivný smrad a po chvíli som aj ja cítil typickú elektrickú spáleniny plastu. A pár sekúnd na to ohlásila kamera výpadok napájania. Odber autochladničky spôsobil v lacnom plastovom výrobku prehrievanie kovových dielov, teplom sa rozpustili plasty a rozdvojka prestála rozvádzať elektrický prúd. Všetky zariadenia boli bez napájania. Pred Sereďou ani v Zelenči na diaľničných pumpách nič nemali, no na Zlatých Pieskoch v Bratislave na Slovnafte som za pár eur kúpil iný typ rozdvojky a mohli sme veselo pokračovať ďalej.

Výlet po Rakúsku

Veselosť nám skončila po pár kilometroch. Mal som totiž namierené do Hainburgu natankovať na Eni. No hneď na kruháči za hranicami obchádzka, do Hainburgu sa priamo dostať nedá. Z desaťkilometrovej trasy bola zrazu tridsaťkilometrová. Viedla malebnými dedinkami južne od Hainburgu, naozaj krásnym krajom, plným cyklistov. Všetko by bolo super, keby som nemal v nádrži už len rezervu… Aj obchádzkou by som sa mal na Eni dostať asi s jedným litrom zvyšnej nafty v nádrži, ale posledné, čo potrebujem, je motať sa neznámou krajinou s prázdnou nádržou v aute. Pri sledovaní navigácie a hľadaní žltých obchádzkových značiek som si ale nemohol nevšimnúť naozaj krásnu krajinu, v ktorej by stálo za to stráviť nejaký čas s bicyklom. Zrazu sa v jednej dedinke objavila pred nami žltá čerpacia stanica, tak som nezaváhal a natankoval plnú. Pri tom som si doprial aj krátku prechádzku, nech si oddýchne aj moja chrbtica. Navigačku som preprogramoval z Haingurgu na nasledovný cieľ a vydal sa malebným rakúskym vidiekom na severozápad.

Keď sa neponáhľate a nemusíte preto jazdiť diaľnicami, máte možnosť spoznávať krajinu, architektúru a kochať sa peknými pohľadmi. A navyše cez Haingurg je to do miesta našej dovolenky bližšie aj rýchlejšie, ako diaľnicou z Bratislavy cez Břeclav. Aspoň jedna z výhod Schengenu. Postupne sme sa teda dedinkami a mestačkami prejazdili až do Laa, ktoré sme vlani dva razy navštívili počas dovolenky v Mikulove (články som plánoval dopísať, ale nestihol…). Majú tu nádhernú radnicu a vynikajúcu zmrzlinu. Takže som nešiel obchvatom, ale zvolil prejazd centrom mesta. Radnicu sme síce videli, ale k zmrzline sme sa nedostali. V meste totiž prebiehal tradičný Cibuľový festival a námestie bolo plné ľudí, okolité uličky plné zaparkovaných áut. Vlani sme videli pútače na Zwiebelfest, ale na dovolenke sme boli v skoršom termíne a tento rok som si neuvedomil, že by sme si mohli vyhradiť čas na túto udalosť. Tak sme len prešli mestom a pokračovali na sever k hraniciam s Českom, kde sme mali v Hrušovanoch nad Jevišovkou plánovanú ďalšiu zastávku.

Kde je tu bankomat?

Až doteraz sme si totiž vystačili s „našimi“ eurami. Ale za penzión bude treba platiť českými korunami a v hotovosti, takže sme v Hrušovanoch naplánovali nie len zastávku na obed v dobrej záhradnej reštaurácii, kde je okrem chutného jedla aj dobre vidieť na zaparkované auto s bicyklami na streche, ale aj doplnenie českej hotovosti na prvé dni pobytu v Čechách. Hrušovany sme tiež navštívil bicyklami počas vlaňajšej dovolenky, takže nijaké veľké hľadanie sa nekonalo. Ak ste podľa nadpisu čakali nejaké dramatické vzrúšo, tentoraz vás sklamem 😀

S plným bruchom (a takmer plnou nádržou) má človek hneď vznešenejšie myšlienky. Preto sme po obede zamierili ďalej na západ a v Znojme dokúpili posledné čerstvé potraviny, ktoré chýbali na našom zozname. Predsa len sme prichádzali v piatok podvečer a čakal nás celý víkend v neznámom novom prostredí.

Pohodový záver cesty

A potom už bolo pred nami posledných asi 120 kilometrov malebnou krajinou. Opustili sme hlavné cesty, vychutnávali si kľud a pokoj a ubiehajúcu malebnú krajinu najskôr Podyjí a neskôr aj Českej Kanady. Zamieril som okreskami na Slavonice, za ktorými bola pre opravu cesty obchádzka a tak som Olinke ukázal časť kraja, kde budeme bicyklovať, už z auta. Roviny striedané strmšími aj miernymi stúpaniami, úzke ale dobré asfaltové cesty lemované alejami či obklopené smrekovými lesmi sľubovali nadchádzajúce skvelé zážitky na bicykloch. Až sa nám z tej krásy nechcelo zastať, keď sa pred nami objavila ceduľka mesta Nová Bystřice a za pár križovatiek smerovka „Apartmány Sluničko“. Boli sme v našom novom dočasnom domove. Krásna cesta skončila, ešte krajšia dovolenka môže začať.


Jak bude reklama vypadat?
-
Nechceš zde reklamu napořád jen za 280 Kč?
Zobrazit formulář pro nákup


Napsat komentář

Vaše emailová adresa nebude zveřejněna. Vyžadované informace jsou označeny *