Spomínal som v nedávnom článku, že som sa rozhodol zmeniť svoju základňu, z ktorej budeme s priateľkou vyrážať na výlety. Nie je to ďaleko, ale výrazne nám to skráti prípravu na výlety aj „servis“ po návrate, ale tá úspora času pre nás nie je zanedbateľná. Ostávalo posledné, previezť oba bicykle do nového pôsobiska.

Na všetky dovolenky sme vozili naše bicykle na strešnom nosiči. Staršie neodpružené bicykle Spectra a Mystic úplne bez problémov, ale keď sme kúpili pred rokmi Dexter a Quanta, musel som kúpiť aj nové nosiče bicyklov, lebo stroje mali jednak hrubšie rámové trubky z duralu, jednak pre predné pruženie iný sklon rámu.

A nové bicykle sa na nový nosič trošku ťažšie vykladajú. Pre budúcnosť uvažujem s nosičom na piate dvere auta, lebo ťažné zariadenie nemávam na každom aute. Práve pre to, aby som to vedel ľahko vyložiť aj zložiť z auta.

Takže teraz ma čakalo odviezť dva bicykle prakticky pár kilometrov. Auto s hagusmi je k dispozícii, priečniky s dvomi nosičmi nových bicyklov tiež. Už na novom mieste. Takže zájsť autom pre nosič, namontovať ho (ľavou zadnou), vrátiť sa do mesta, vyložiť oba bicykle, previesť na nové miesto, zložiť bicykle, zložiť a odložiť nosič a vrátiť sa autom do mesta. Pretože druhé auto je momentálne v servise. Ja jazdím do záhrady busom pred obedom a polovička autom hneď po práci, lebo autobus nemá už žiadny. Večer domov obaja autom.

Som starý plánovač, zorganizoval som onakvejšie akcie. Len na staré kolená akosi leniviem. A náháňať sa aby som stihol autobus, sa mi ani trochu nechcelo. A tak som jedného krásneho dňa dofúkal kolesá oboch bicyklov na takmer prevádzkový tlak, aby som si overil, či duše držia.

A skontroloval kolesá, prehadzovačky, brzdy. Keď duše nepovolili ani po piatich dňoch, vysadol som na prvý z dvoch bicyklov a šiel na krátky výlet.

Rozhodol som sa pre prevoz bicyklov po vlastnej ose.

Prvý deň som nasadol na priateľkin bicykel Author Quanta. Má menší rám, kratšiu geometriu, kratšie páky aj „dámske“ prevody. A iný tvar sedla, širšie a kratšie. Nezvyklá bola pre mňa aj váza. Čo už, tých pár kilometrov to nejak vydržím.

Samozrejme som osadil aj spätné zrkadlo a malú fľašu s vodou si dal do malého batoha na chrbát, kde som mal aj náradie a pumpu. Pre istotu.

V meste ma čakalo niekoľko križovatiek a malé stúpanie, potom 5 km po ceste prvej triedy krátko pred poludním. V meste to išlo, dokonca som po piatich rokoch od poslednej jazdy na bicykli (bolo to na dovolenke v Lednici 2019) nezabudol ani spôsob radenia rýchlostí, Quanta má 3×8 a vyznačením čísla zaradeného prevodu.

Potom nasleduje zjazd na nepríjemnú križovatku, kde som síce na hlavnej, ale každý týždeň je tam nehoda a sám som už raz akceleroval pred autom z vedľajšej, ktoré ma skoro zrazilo! Iný problém ma trápil viacej. Hoci som odstavené bicykle viac menej pravidelne kontroloval, dofukoval pneumatiky a pootáčal kolesá, nevedel som garantovať 100% stav pneumatík aj duší. A všetko príslušenstvo, vrátane rukavíc a prilieb, som už odviezol minulý týždeň… Takže zjazd z kopca pekne pomaly, cca 12 km/h, keby to prasklo, aby to veľmi nebolelo a vedel som to riadene položiť.

Za križovatkou tiahle stúpanie. Tu v kondícii držíme tiež asi 12km/h, ale dnes bolo jasné, že hoci robím na gazdovstve ako otrok a sila mi nechýba, bicyklovať budem pomalšie. Na moje prekvapenie som to vyšiel na stredný tanier a nepotreboval som ani najmenšie koliesko. Vychutnal som si krátku rovinku a v klesaní do dediny som si udržiaval bezpečnú pomalosť.

Po odbočení do „našej“ dediny som opustil hlavnú a odtiaľto by som to aj dotlačil, keby nejaká porucha. Ale musel som si to pekne odšliapať cez niekoľko vlniek, ale inak v podstate po rovine. Chalupu som odomykal hodinu po tom, ako som zamkol byt v meste.

Chladená desina v tom dusne dobre padla, išlo sa mi dobre, ale ten ženský bicykel, ten skrátka nie je na mňa.

Pre veľký úspech si to zopakujeme

Po oddychu a obede som sa venoval gazdovstvu a večer autom domov. V meste ma čaká druhý bicykel. Predpoludním ďalší deň som, opäť vo funkčnom cyklistickom oblečení, nasadol na svoj zánovný, hoci už desaťročný Dexter. Dobré bolo, že to bola moja veľkosť a moje nastavenie, takže som sa na bicykli cítil, ako keby som z neho včera zosadol. Všetko tam, kde to čakám, všetko funguje, ako to poznám. Horšie bolo to, že oproti včerajšku slnko svietilo na oblohe bez oblakov, takže teplejšie. Ale po včerajšej skúsenosti som neviezol pollitrovú fľašu s vodou, to dám aj bez nej. Takže ľahší batoh.

Trasa bola rovnaká, podobné bolo aj moje tempo. S tým, že deväť rýchlostí na Dexterovi mi lepšie pasuje, možno aj s tými dlhšími pákami. Je to skrátka pánsky horák, vyberaný pred rokmi priamo u dovozcu na mňa.

Po opatrnom zjazde, z rovnakých dôvodov, na veľkú križovatku, začína stupák na konci mesta a tu cítim, že sa mi ide o čosi lepšie. Aj nájazd doň je rýchlejší. Na vrchole mám pocit, že som menej unavený ako včera a aj koliesok na deväťkoliesku ostalo viacej.

Ďalej to už bola rutina. A dom som odomykal o desať minút skôr, aj napriek tomu, že bola vyššia teplota a slnko svietilo oproti včerajšku. Takže po odstavení bicykla opäť vychladená desina, oddych a po obede práca na gazdovstve.

Oba bicykle sú prevezené na nové stanovište, v nasledujúcich dňoch si môžeme urobiť krátke výletíky po okolí. Len musím osadiť držiaky na fľaše a predné blatníky, ktoré boli demontované pred spiatočnou cestou z poslednej cyklodovolenky. A akosi nebol čas (a dôvod) namontovať ich späť.

Prvý poznatok z týchto dvoch jázd je ten, že mi to bicyklovanie ešte ide. A druhý, že ma to stále baví 😉 Tak už si len nájsť popri rekonštrukcii domu a prác na záhrade aj čas občas si vyraziť na bicykli za dedinu.