Po prvom augustovom výlete po okrese sa nám nečakane naskytla ďalšia príležitosť popozerať sa, čo sa všetko v okrese zmenilo. A tak sme nezaváhali a vyrazili na výlet v pracovný deň dopoludnia, čo je asi najhoršia voľba, ak je na trase aj úsek cesty prvej triedy.

Dôvody boli jednoduché. V piatok, štátny sviatok, mal byť sparný deň a predvečerom tradičná udalosť v obci, ktorá je našou novou cykloturistickou základňou aj prechodným bydliskom. Ísť sa po únavnom výlete v horúcom počasí zabávať sa mi nevidelo ako dobrý nápad. Upršaná sobota nedávala veľa nádejí na bicyklovanie a v nedeľu bola plánovaná ďalšia tradičná udalosť, tentoraz v susednej dedine, kde tiež nezvykneme chýbať. V podstate patovú situáciu vyriešil elegantne zamestnávateľ mojej priateľky, ktorý dal personálu voľno pre technické problémy. Zrazu sa zo štvrtka stal ideálny cykloturistický deň, lebo počasie bolo ešte prijateľne teplé a bez vetra.

Po skúšobnom takmer úplne rovinatom výlete minulý víkend som si trúfol naplánovať trošku dlhšiu aj trošku kopcovitejšiu jazdu po okruhu, čiastočne vedúcu na trase minulého výletu. Teda že sa budeme vracať po známej a kondične overenej trase, aj keby nám prvá časť cyklovýletu dala nejako zabrať. Predsa len výdrž môže byť horšia, hoci fyzička z gazdovstva určite nejaká je 😉 Podľa môjho indexu náročnosti trasy mal minulý výlet hodnotu 25 😮 a plánovaný 127 😉 Čo už, vyskúšame, uvidíme.

Strmšie kopce boli hneď v úvode výletu, po výjazde z doliny na hlavnú cestu 1. triedy. Išli sme len úsek od Dolných Plachtiniec po začiatok Čeboviec, ale toľko hulvátov za volantom malých aj veľkých áut som už dávno nevidel. Ešte že máme na bicykloch spätné zrkadlá, jednoducho vidiac protiidúci kamión a zo zadu idúci náklaďák som občas musel vyliezť bicyklom do stredu jazdného pruhu, lebo ten magor sa snažil zmestiť sa medzi mňa a kamión a ja nebudem riskovať výlet do járku. A rovnako sa správali aj niektorí vodiči osobných áut. Na druhú stranu boli na ceste aj ohľaduplní vodiči, ktorí nič neriskovali a na oplátku ja, keď som už videl, že oproti nič nejde, pokynul som im rukou, že môžu ísť dopredu. A nie iba na tej hlavnej ceste. Všetci sa chceme vrátiť domov zdraví.

V Čebovciach sme využili prvú odbočku do dediny, neštverali sme sa zbytočne do kopca na hlavnú križovatku, kde by sme aj tak museli zliezť dole do dediny, využili sme v podstate rovinku a ušetrili trochu síl. Popozerali sme si túto časť dediny a potom pokračovali do Neniniec kde sme mali naplánovanú prvú neplánovanú návštevu. Zdržali sme sa asi dve hodiny a potom pokračovali dolu na juh až do Slovenských Ďarmôt, kde sme mali zase trochu krátkych kopčekov okolo vínnych domčekov. Pri benzínke sme zahnuli doľava, na severovýchod, odteraz to bude trvalé mierne stúpanie asi 18 kilometrov.

Hneď za dedinou sme pocítili mierny bočný vietor zprava, ktorý sa pomaly mal meniť na zadný vietor. Zmenu smeru som plánoval prečkať v budete pri hlavnej ceste v Želovciach, ale nič z toho nebolo. Oproti minulosti došlo k dvom zmenám. Cez víkend majú zatvorené, takže s občerstvením tu vtedy rátať nemôžeme. A v pracovné dni tu už neponúkajú ich vyhlásený guláš, ale len obedové menu, ako všetci ostatní. Hm, tak egalizácia je cestou do pekla a k bankrotu, dávam bufetu rok, nanajvýš dva.

O tretej popoludní sme zvažovali, čo ďalej. Guláš by padol vhod, ale do pizzerie vzdialenej asi kilometer sa nám znova nechcelo, to by bola tak hodinka zdržania. O ďalší poldruha kilometer ďalej je salaš v Sklabinej, ale ak by nemali niečo fajn, len jedlá na objednávku, tak je to tiež hodina zdržania alebo kilometer navyše, lebo by sme sa museli vracať späť na Obeckovskú križovatku. A tu sme asi päťdesiat minút od našej chalupy…

Čo už, sadli sme do sediel a šliapli do pedálov, vietor nás trochu zboku zozadu tlačil, aspoň nebrzdil a za necelú hodinku sme už odomykali bránu pred domom.

 

Bezprostredne po výlete sme sa cítili dobre, ani na druhý deň sme nebadali nejaké známky únavy. Ale takáto dĺžka a výškové metre sú tak akurát pre našu súčasnú kondíciu. Ešte nejaké trasy v zálohe mám, ale väčšina má návrat po rovnakej trajektórii a ísť opačným smerom znamená vracať sa cez dve nepríjemné stúpania krátko pred záverom. Na druhej strane s pribúdajúcimi kilometrami by sa mohla kondícia mierne zlepšovať. V suchom počasí máme možnosť ísť dve trasy severným smerom cez lesy a nadviazať na okresky, ale návraty zase cez kopce, či už zo západu alebo východu. Takže neostáva len dúfať v peknú jeseň, prajúcu cykloturistom 🙂