Najradšej jazdím na celodenné výlety. To si môžem dovoliť počas dovolenky vyraziť ráno a vrátiť sa pred zotmením. Alebo cez víkendy. Dlhý výlet po krajine mi dobre vyčistí hlavu aj umožní spoznať vzdialenejšie miesta. Pohodové tempo ma neunaví a je čas zastaviť sa na zaujímavých miestach. Toto leto však sú takéto výlety až zdraviu nebezpečné.
Je priveľmi horúco a niekedy až dusno. Nie len, že treba mať so sebou dostatok vody, ale sa treba aj chrániť pres silným slnkom. Či je teplo alebo nie, musíme mať na sebe cyklistické tričko a cyklistická prilba, ktorá je na Slovensku na cestách povinná, hoci ju sám neznášam, sa ukazuje ako užitočná ochrana pred páliacim slnkom. Úpal nie je nič príjemné, hlava musí byť zakrytá. A dobre skonštruovaná prilba s vetraním je lepšia, ako uzatvorená šiltovka.
Na svojom bicykli mám dva držiaky na fľaše, ale ani dve deväťdecové fľaše s vodu na takýto letný výlet nestačia. A doplniť zásoby nie je u nás také jednoduché. Po dedinách krčmy zatvárajú, v niekoľkých dedinách za sebou sa neobčerstvíte, a tiež obchody nie sú otvorené celý deň. Ak prídete krátko po zatvorení, musíte šliapať do pedálov ďalej, kým nájdete otvorený obchod alebo krčmu možno až v štvrtej dedine na trase.
Takže k jedlu pridávate aj zásoby vody a hmotnosť bicykla rastie. Tým rastie aj potreba výkonu a telo sa viacej zahrieva. Práve problém s chladením rozhorúčeného tela môže spôsobiť zdravotné problémy. Keď si uvedomíme, koľko alejí popri cestách druhej a tretej triedy u nás v okrese vyrúbali, nie len že nemáme ovocie na občerstvenie na cyklovýlete, ale aj ten prepotrebný tieň nám chýba. Takýto výlet na bicykli je na infarkt. Doslova.
Čo robiť, keď ma bicyklovanie baví, ale nie sú vonku dobré podmienky? Niektoré športy sa dajú robiť aj v klimatizovanej hale. No jazdiť stále dokola by ma nebavilo, rovnako ako ma nebavilo behať do kolečka na štadióne. Neostáva iné, ako prispôsobiť dĺžku výletu aktuálnemu počasiu a teplotám vonku.
Keď poludňajšie teploty presahujú tridsiatky, ale cez noc sa ochladí k pätnástim stupňom, veľa času na jazdu s bicyklom neostáva. Buď vyrazím na výlet okolo šiestej večer, kedy je ešte teplo, ale s vidinou postupného ochladzovania, ale aj stmievania. V júni musím byť doma do deviatej, v auguste už okolo ôsmej, ak nechcem jazdiť potme alebo so slabým svetlom a riskovať nehodu s nepozornými vodičmi áut.
Oveľa lepšie mi príde vyštartovať zavčas ráno. Kľudne aj o šiestej. Svižnejšou jazdou sa dokážem zahriať na letnú teplotu, aj keď je na teplomere sedemnásť stupňov, stačí tenké tričko na denný režim. Však už okolo deviatej začne teplomer opäť stúpať 😉 To už zvyčajne mám za sebou prvú kávovú zastávku, nie som ďaleko od najvzdialenejšieho plánovaného miesta výletu. Ako sa postupne približujem opäť k domovu, nevadí mi, že so zvyšujúcou sa teplotou a znižujúcou sa zásobou vody na pitie klesá aj môj rýchlostný priemer. Zvyčajne ešte stihnem aj zastávku v nejakej reštike alebo v inom príjemnom chladnom prostredí, aby som nabral sily na poslednú etapu.
Prísť domov na poludnie (letného času) je najneskorší termín, radšej prichádzam okolo jednenástej. To už horúci letný deň dáva naplno znať svoju silu, ale ešte stále to nie je také horúce, ako po druhej hodine popoludní.
Cykloturista sa musí prispôsobiť panujúcemu počasiu. Jazdíme pre radosť, netreba sa siliť a privodiť si problémy. V počasí, ktoré tu panuje toto leto, je lepšie jazdiť na kratšie výlety, ale stále si ich užívať. A ak nie je dosť víkendových dní, prečo si nezobrať v strede týždňa dovolenku, keď to práca umožňuje.
