Tohoročná jar je cyklistom priaznivo naklonená. Augustové teploty po väčšinu apríla dovolili vybrať bicykle z pivníc a garáží oveľa skôr, ako po minulé roky, kedy sme sa tešili, ak sme na prvý jarný výlet bez teplého oblečenia mohli vyraziť na Prvého mája. Aj ja som mal možnosť stráviť jeden aprílový víkend v cyklistickom raji. Bohužiaľ bez bicykla.

Rodinné povinnosti ma zaviali na Českomoravskú vrchovinu. Vyrážal som v piatok predpoludním a slovenskú časť cesty som si razil prevážne diaľnicou. Vzhľadom na cieľ mojej cesty aj súčasný stav rekonštruovanej českej D1 a z toho plynúce dopravné zápchy na jej moravskom úseku som sa rozhodol pojať cestu výletovo, českú diaľničnú známku som si nekupoval a cestoval po bežných cestách. Aspoň si pozriem kraj, kde som trávil toľko času na pracovných cestách aj ten, kde som sa vozil na bicykli v minulosti. Spojím príjemné s užitočným.

Hneď za čerpačkou Sekule som odbočil zo slovenskej diaľnice na obec Kúty a potom pokračoval trasou mimo diaľnice na Břeclav a ďalej na Mikulov. Užíval som si kvalitné cesty, ktoré sa s tankodromom prvej aj druhej triedy v našom okrese nedajú porovnať a sledoval, ako pribudli nové kilometre cyklistických ciest mimo hlavnej asfaltky. V okolí Mikulova som strávil dve dovolenky a určite sa sem ešte s bicyklom vrátim. Nie len preto, že to nie je zo Slovenska ďaleko, ale aj preto, aké sú tu kvalitné cesty, cyklotrasy a služby pre cyklistov. Nie drahé ubytovanie a výborná kuchyňa prakticky na každom kroku. Okolo Pálavy je to skutočne cyklistický raj a len na skok od Rakúska.

Mieril som na Třebíč a moja trasa viedla nie len okolo jadrovej elektrárne Dukovany, ale aj okolo filmového pivovaru z Postřižin v Dalešiciach, kde som si si pred rokmi požičal prvý elektrobicykel a vydal sa na výlet práve do Třebíča. Tentoraz som sa ale nezdržiaval, cieľ cesty bola Vysočina.

V sobotu som podnikol krátke cesty spojené s návštevou príbuzenstva. Opäť som musel konštatovať vysokú kvalitu povrchu dvojek a trojek, asfalt rovný, hladký a bez jedenej záplaty na kilometre dlhých úsekoch. Nečudo, že boli plné cykloturistov, ktorým som tíško závidel. Tunajšie kopce občas dajú zabrať aj autu, ale ja by som sa radšej videl opäť na tom bicykli. Vysočina je ďalší cykloturistický raj.

V nedeľu nás čakal návrat domov, spríjemnený krátkou zastávkou na okraji Brna. Moja cesta opäť viedla mimo diaľnice cez Křižanov a bola trochu dlhšia, než som plánoval. Jednak pre množstvo dlhých úsekov súvislých opráv vozoviek s premávkou riadenou semaformi, jednak pre jednu dlhú obchádzku po okreskách. Odmenou mi bolo vozenie po skutočne nádherných cestách, ako stvorených pre bicykel. A mnoho turistov na bicykli ich skutočne využívalo. Až som sa cítil trápne zavadzať im tu s autom.

Po návrate na Slovensko ma čakali dlhá diaľnica a po nej stovka kilometrov po rozbitých cestách prvej triedy. Hnus, velebnosti.