Pokúsil som sa naplánovať dvojdňovú trasu po brehu Ipľa, podľa slov manželov, ktorí našim krajom prechádzali a pre prípad, že by niekto chcel vyskúšať, ako sa bicykluje po kvalitnom asfalte s minimom áut, v peknej prírode a v kľude, takmer po rovine. Väčšinu tej trasy osobne poznám, ale celú som ju neprešiel, čo sa ale môže zmeniť 😉

Trasa spája dve malé pohraničné mestá a niekoľkokrát hranicu prekračuje, využívajúc cesty a možnosti po jej oboch stranách a po oboch brehoch rieky Ipeľ. Ako som písal v minulom článku, kúsok za Peťovom som dobehol dvoch starších manželov na trekingových bicykloch a až do Čelár sme išli v podstate vedľa seba a rozprávali sa. Hovorili mi okrem iného, že sú z Komárna a pôvodne mali na pláne vyraziť na cyklotúru zo Štúrova, ale na internete nevedeli nájsť ubytovanie v okolí Slovenských Ďarmôt. Skúsil som google, je to žalostné. A motorest Lumík som našiel len preto, že som o ňom vedel a údajne by mali ponúkať aj ubytovanie. Hrôza, ako si majitelia podnikov nevedia zabezpečiť SEO a byť dohľadateľní na internete!
Takže manželia upravili svoje plány, vlakom sa prepravili až do Šiah a odtiaľ išli bicyklami až do Ďarmôt popri Ipli a potom do Želoviec, kde sa vyštverali na síce krátky, no zato strmý kopec na Kiarov, aby potom prešli do Peťova a po prekročení hranice do Maďarska sa vrátili do Szécsény, kde prespali.

Podľa ich slov som naplánoval trasu takto:

Dĺžka 56 kilometrov nič moc a prevýšenie 140 metrov, z toho sto metrov má na svedomí ten jeden kopec pred Kiarovom. Kto by túto trasu chcel prejsť a uľahčiť si ju, stačí prejsť do Maďarska v Slovenských Ďarmotách a do Szécsény sú tam len tri vlnky na ceste. Zato premávka na tejto ceste je výrazne silnejšia, ako len dve či tri autá medzi Kiarovom a Peťovom. Prípadne je tu ešte jedna rovinatá možnosť, z Ďarmôt do Seleštian a po poľnej ceste do Vrbovky, odtiaľ cez Kiarov do Peťova.

Moji priatelia na bicykloch spomínali, že druhý deň majú v pláne cestou do Fiľakova navštíviť Muľu za Bušincami, kde je betónový kostol, ktorý postavil rovnaký architekt, ako kostol v Hurbanove a chcú si ich porovnať. Potom mierili na prehistorické vykopávky pri maďarskom Ipolytarnóc (mamuty a tak), takže použili hraničný prechod na cestnom moste v Rároši. Koho kostoly nezaujímajú, môže využiť hraničnú lávku za kostolom v Bušinciach a potom to má kilometer po poľnej cesty do Nógrádszakál.

Aj túto trasu som zakreslil:

51 kilometrov opäť po viacmenej rovine, iba na záver jeden strmší kopec pred cieľom.

Okrem týchto dvoch možností existuje samozrejme oveľa viac verzií, ako kombinovať slovenskú a maďarskú stranu hranice a využiť rôzne úseky ciest po oboch brehoch Ipľa. Podrobnejšie som všetky možnosti prechodu hraníc popísal v článku o mostoch a prechodoch cez Ipeľ.

Ak dávate prednosť rovinatým úsekom a dávate prednosť samote na bicykli pred hustou automobilovou premávkou, pozývam vás navštíviť južnú časť okresu Veľký Krtíš. Určite sa vám tu bude páčiť.