V minulom článku som písal, ako som na trekingu bicykloval v Tatrách. Celkom sa mi to zápačilo, takže som sa o rok do Vysokých Tatier vrátil zas. Tentoraz s novým horským bicyklom a s novou priateľkou. Treba povedať, že odvtedy nebicyklujem sám 😉
Ubytovali sme sa v jednom z penziónov v Tatranskej Štrbe. Bolo celkom fajn, ak nerátam spoločné sprchy a bojler, v ktorom vždy došla teplá voda. Toto miesto má jedinú nevýhodu. Takmer na každý výlet je treba najskôr vyšplhať 8 km na rázcestie pod Štrbským Plesom. Je to dobré na zahriatie. Na druhej strane, takmer každý výlet sa končí pekným 8 km dlhým zjazdom, na čo treba najmä podvečer myslieť a mať so sebou bundy. Môže byť celkom chladno. Zubačkou sme sa na Štrbské Pleso vyviezli aj s bicyklami len raz, keď sme šli na Šalviový prameň, aby sme trochu pošetrili sily.
Dovolenka trvala len desať dní, ale aj tak sme najazdili celkom dosť kilometrov a hlavne výškových metrov. Horský bicykel s menšími 26 palcovými kolesami a svojimi prevodmi je do tohto kopcovitého terénu podstatne vhodnejší, ako treking.
Najťažšou túrou bol opäť Sliezsky dom, ale pri Velickom Plese nás v horúcom lete čakalo príjemných 19°C, hoci doma pri Dudinciach bolo dobre cez tridsať a Olinkin syn natieral bránu na hnedo. Pri ceste dole zo Sliezskeho domu sme celkom cítili predlaktia od brzdenia.
Pekný výlet je na Popradské Pleso. Nie je to ani ďaleko a aj prevýšenie je na tatranské pomery mierne a pri chate kapitána Morávku je naozaj krásne. Hoci z T. Štrby sa aj tie metre nazbierajú.
Slušný zaberák bol Hrebienok. Celá trasa od Štrbského Plesa je paráda, potom to zakončí prudký stupák a cestou dole sa človek pozerá na tie kamenné steny a brzdí, aby sa o ne nerozpleštil. Z Hrebienka mám aj peknú fotku, Olinke som sľúbil na každej chate tričko za odmenu. Hoci ju do bicyklovania netreba nútiť, bavilo ju to od detstva, len na cyklovýlety nemala s kým chodiť. Kým ma nestretla.
Na mapách je ako cyklotrasa značená aj cesta na Zelené Pleso. Bez problémov sme sa dostali od Tatranskej Lomnice až po parkovisko a ďalej šotolinovou cestou na Šalviový prameň, kde býva celkom hustá premávka peších turistov. No však ale s toleranciou ide všetko. Hneď za mostom však začala byť cesta podivná, samý kameň a hoci sme pár cyklistov aj stretli, po ani nie pol cesty k plesu sme sa otočili späť. Ľúto mi bolo našich bicyklov. Buď si cyklotrasu inak predstavujem alebo som jednoducho mäkký.
Keď je človek v Lomnici, tak si nesmie odpustiť stanicu lanovky Štart. Tá asfaltka je tam ale zabijácka. Dole to začína tak nenápadne, ale čím vyššie človek ide, tým sa zvyšuje aj stúpanie, Hore som mal celkom prepotené tričko. Náhradné som samozrejme vozil so sebou.
Keď sme tam trávili dovolenku na bicykloch, tak tam ešte rástli stromy, bolo to pred tým veľkým požiarom. Odvtedy som bol v Tatrách už len raz, keď som sa vracal zo služobky v Kežmarku. Našiel som iné miesto, kde sa nádherne bicykluje medzi voňavými smrekmi v hustom lese, ale to si nechám opäť na ďalší príspevok.
A aby som nezabudol. Celý areál Štrbského Plesa, to bola jedna nádhera. Ešte tam nestáli tie zbohatlícke hotely a apartmány, okolo plesa sa dalo v pokoji povoziť, Janova Polianka je jedna nádherná promenáda a aj tu kávu vo Fiss si človek vedel vychutnať.
Bicyklovanie vo Vysokých Tatrách je (bolo) fantastické, len by si človek mal uvedomiť, akú má kondíciu. Ubytovanie v Tatranskej Štrbe nepovažujem za ideálne vzhľadom na výjazd každé ráno. Ideálnym miestom bol pre mňa Smokovec.
