Od 1. apríla 2015 zákony o používaní registračných pokladní rozširujú zoznam povinných osôb aj na ubytovateľov. Kým doteraz malý živnostník, ktorý prenajímal v turistickej oblasti pár izieb, si vystačil s príjmovým dokladom, od jari bude musieť kúpiť a používať registračnú pokladnicu. Táto nenažraná vláda si takto predstavuje rozvoj domáceho turistického ruchu? Alebo nebodaj je toto podpora malého a stredného podnikania?
Ak vláda nie je schopná zaistiť dostatok pracovných príležitostí pre obyvateľov, z ktorých zdiera dane, mala by byť rada, že si občan-daňovník sám zabezpečí obživu aj peniaze na platenie daní. Napríklad v Slovenskom raji sú štátne cesty tak rozbombardované, že sa nie len nedá po nich slušne bicyklovať, dokonca je problém autom pricestovať do obce Dedinky, stráviť tu nejaký čas a minúť nejaké peniaze. A už vôbec si neviem predstaviť, že by som po ceste cez Grajnár mal dochádzať za prácou do okresného mesta Spišská Nová Ves. V podstate môžeme byť radi, že sa sem pár turistov prepraví vlakom, pár prežije tú asfaltovú katastrofu a dajú zarobiť miestnym starcom, lebo inak by všetky tie domy zívali prázdnotou a naši turisti by vozili peniaze do Čiech alebo Rakúska.
Oficiálne vraj vláda chce rozšírením používania elektronických registračných pokladní zamedziť daňovým únikom. Kto okrem krčmových štamgastov, prepíjajúcich podporu a rodinné prídavky lacným europivom z práškového koncentrátu, ešte verí týmto drístom? Veď malý ubytovateľ ťažko bude plátcom DéPéHá, aby ho vláda skasírovala o piatok (dvojnásobok voľakedajšieho cirkevného desiatku – povinnej dane), ehm o dvadsať percent pri každej prenajatej posteli za pár eur? Alebo si vláda myslí, že takýto malý ubytovateľ neprizná všetky tržby v hotovosti od domácich turistov? Že by si nebodaj odložil pár stovák eur a tým znížil daň z príjmu? Keby to tak bolo, vari ten starý dedo tie ušetrené bankovky zje? Keby to tak bolo, tak ich aj tak minie v miestnom potravinovom obchode, autoservise alebo predajni nábytku, aby sa najedol, opravil auto, ktoré si zničil na tých rozbitých cestách a vymenil nábytok vo svojom malom penzióne. Lenže vláda si myslí, že minie dedove peniaze lepšie, ako by ich minul dedo sám.
No keď nejde o DPH, tak o čo potom ide? Vraj malí podnikatelia si budú môcť vybaviť virtuálnu pokladňu. Teda budú musieť prevádzkovať počítač, platiť mesačne internet a tlačiť si bločky on-line. Že by odtiaľto vietor fúkal? Ten systém pre daňovú správu musí niekto navrhnúť, dodať, servisovať… Z doterajších skúseností tipujem náklady 50 miliónov eur. Z peňazí daňových poplatníkov. Takže vlastne nejde o zubárov a malých ubytovateľov, ale o zárobok vhodne zvolenej firme, na ktorý sa poskladáme my všetci.
A čo ten náš ubytovateľ, prenajímajúci štyri postele v dvoch izbách v podkroví svojho domu? Nákup registračnej pokladne za pár stovák eur ho neminie. A pri skúsenosti s vládami by bolo dobré, aby sa mu jej cena vrátila do roka, najneskôr do dvoch, lebo potom si štátny huncút vymyslí iný nezmysel. Výsledkom bude zvýšenie ceny ubytovania na Slovensku o pár eur na deň. Čo určite neprospeje zvýšeniu turistického ruchu v inak priemyselne zaostalých oblastiach, kde nie je práca. A budeme radi, ak niektorí ubytovatelia neskončia so živnosťou a nevykašlú sa na všetko a radšej pôjdu pýtať podporu od štátu.
Každá vláda deklaruje podporu malému a strednému podnikaniu a rozvoju domáceho turistického ruchu. Vo verbálnych prejavoch. V praxi ale robia všetko pre to, aby sme nikam necestovali, vlastne ani nemohli cestovať.
