Konečne sa mi podarilo skombinovať počasie, prácu aj iné povinnosti a vyrazili sme na prvý jarný výlet na bicykli v roku 2015. Zimu veľmi nemáme radi a už vôbec nie vlhko, tak sme prvý výlet odkladali, hoci pár dní v marci či začiatkom apríla lákalo vyjsť von. No pekné počasie na dve-tri hodiny sa nám zdalo málo, preto sme bicykle vytiahli až koncom tohto mesiaca. Aj tak je to celkom zavčasu, väčšinou sme začínali bicyklovať až v máji.
Na prvý výlet v roku väčšinou vyberám krátku trasu v blízkom okolí Veľkého Krtíša. Beriem to ako test našej kondície aj test bicyklov, či je všetko v poriadku. Vzhľadom na dlhú zimnú prestávku mali naše prvé výlety dĺžku medzi 18 a 30 km. No keďže naše nové bicykle, ktoré som kupoval vlani, mali najazdených len tisíc kilometrov a neočakával som nijaké technické problémy a súčasne sami sme mali vlani najazdených 1360 km, dúfal som, že a napriek zdravotným ťažkostiam sme na tom s kondíciou dobre, aj vzhľadom na kratšiu zimnú prestávku, ako po iné roky. Skrátka som to riskov a naplánoval výlet na 45 km.
Predpoveď naznačovala teploty od 19 do 23°C a vietor postupne silnejúci z 9 do 11 km/h a otáčajúci sa od východu dopoludnia na západ večer. K tomu polooblačno. Zvolili sme funkčné tielko a tričko s dlhým rukávom, dlhé nohavice s gélovou vložkou a pre istotu som zabalil bundy do brašní na zadnom nosiči. Skontroloval som stav náhradných duší, lepenia, pumpy a náradia, nasadili na Slovensku povinné cyklistické prilby a vyrazili sme. Najprv na benzínku dohustiť pneumatiky. Po zimnej prestávke v nich bolo len čosi okolo dvoch atmosfér, čo na jazdu na benzínku stačí, no výlet na takých mäkkých gumách by bol fyzickým týraním. Natlačil som obligátnych 4 atm do predných a 3,5 atm do zadných pneumatík. Mäkšie zadné gumy a nohavice s gélovou vložkou pomáhajú tlmiť nerovnosti na slovenských cestách a tým chránia moju operovanú platničku pred nadmernými nárazmi.
Vždy keď mám pocit, že nemám najlepšiu kondíciu, zvolím trasu, v ktorej sú kopce v prvej časti. Tak to bolo aj poslednú aprílovú sobotu. Z Krtíša sme sa vybrali na západ, po ceste I. triedy je ale cez sobotu minimálna premávka. Prvé dva kopce z mesta sme zvládli celkom v pohode, i keď sme sa trochu zadýchali. Ale išlo to dobre a v Príbelciach sme si na autobusovej zastávke spravili prvú pauzu. Naše zadky už odvykli cyklistickým sedlám, tak potrebovali pár minút oddych. Potom sme sa pustili do posledných dvoch stúpaní na tejto trase a v Čebovciach si dali dobrú kávu na novej benzínke. Prehodili sme zopár slov s majiteľom a odteraz nás čakala už len príjemnejšia časť trasy.
V Čebovcich na hornom konci je aj pizzeria, keby ste sa chceli najesť, ale túto som nevyskúšal, nemôžem vám radiť. Zato mám overenú reštauráciu U Vlka na konci Neniniec. V sobotu majú otvorené, v nedeľu nie. Zvažovali sme túto možnosť, ale šli sme ďalej. Medzi Čebovcami a Nenincami je cesta veľmi príjemná a pozorovali sme prírodu aj domácich. Odvšadiaľ sa ozývali kosačky alebo rotavátory, všade sa sadilo a inak pracovala v záhradách. Z obce Čebovce až po Slovenské Ďarmoty sa ide prakticky stále po rovine alebo z kopca s pár krátkymi stúpaniami.
Keďže z Ďarmôt je to do Maďarska len pár sto metrov, prakticky neustále mám pri sebe potvrdenie o uzatvorení celoročnej poistky liečebných nákladov v zahraničí. Pre istotu. Nonstop otvorené Tesco umožňuje kedykoľvek nakúpiť nie len náhradné diely na bicykle v prípade poruchy, ale nejaké jedlo či nápoje. Stačí mať pri sebe platobnú kartu. Tentoraz sme Maďarsko vynechali a na križovatke pri benzínke sa stočili na sever, späť do Veľkého Krtíša.
Kým na úseku od Neniniec po Ďarmoty sa vietor chvíľu stáčal proti nám, tentoraz fúkal od chrbta, takže sme sa nemuseli príliš namáhať. Odtiaľto totiž cesta až do mesta trvale mierne stúpa, takže prakticky stále treba šliapať do pedálov. Nejde však o nič dramatické. Ďalšia možnosť najesť sa, ak vynecháte Motorest Lumík v Ďarmotách, je Oáza v neďalekých Želovciach. Túto možnosť a ich guláš sme dnes zvolili my. Mrzí ma len, že pred podnikom pri hlavnej ceste stále nie stojan na bicykle, ktorý mi majiteľka sľúbila pred polrokom. Možno by sa tu zastavilo viacej cyklistov, ale asi o nich nemajú záujem.
Po obede sme vyrazili na posledný asi 12 kilometrový úsek. Vietor zboku zozadu uľahčoval šliapanie do pedálov, ale od Sklabinej sme už začínali pociťovať únavu v nohách. Posledné tiahle stúpanie na Krtíš ale sme zvládli a čakalo nás už len samotné mesto. Prešli sme na starú cestu a po rovine prišli do centra, vystúpali posledný ostrý stupák pri Kocke a boli sme doma.
Počas celého výletu sme mali príjemné počasie, sem tam slniečko, sem tam obláčik, vietor len mierny a bicykle Author nás poslúchali. Radenie išlo na jedničku bez jediného zaváhania, brzdy OK a všetko je pripravené na nadchádzajúcu sezónu. Len teraz, v nedeľu, keď píšem tento článok, trochu cítim únavu svalov nad kolenami. Ale je to taká príjemná únava. Žiadne problémy s chrbátom, žiadne bolesti nôh alebo rúk. Samozrejme, že som v zime občasne cvičil a posilňoval chrbtové a brušné svalstvo, aby som odľahčil operovanej platničke. Už sa teším na ďalšie výlety po okolí aj na cyklodovolenku 2015. S veľkou pravdepodobnosť ju strávim na Vysočine v okolí Polnej.
Celý okruh sme pri dĺžke 45 kilometrov zvládli priemernou rýchlosťou 16,7 km, ak nerátam prestávky. Keby ste si ho chceli dať tiež, prikladám mapku s vyznačením prevýšení. Ak nie ste tunajší, ako základňu môžete využiť novootvorený Kaufland, kde môžete na parkovisku nechať auto, alebo ak tu chcete stráviť pár dní, výborne sa hodí Penzión u vinára na kopci nad mestom. Poskytuje ubytovanie aj stravovanie, ak plánujete z mesta podniknúť niekoľko podobných výletov do okolia Veľkého Krtíša.
