Category Archives: Poiplie

Mosty cez Ipeľ

Rieka Ipeľ tvorí prírodnú hranicu medzi Slovenskom a Maďarskom na významnej časti južného Slovenska. Po oboch stranách rieky ležia dediny a mestečká bez výrazného vplyvu priemyslu, takže oba brehy sú vhodné na cykloturistiku. V poslednom období okrem pôvodných medzinárodných hraničných prechodov pre automobily vznikli aj lávky pre turistov a cykloturistov. Poďme sa pozrieť na ich stav a kvalitu na úseku medzi Lučencom a Šahami.

Západné Poiplie z oboch strán hranice

Pri nedávnej ceste zo Šiah sme objavili drevenú lávku cez Ipeľ v Ipeľskom Predmostí. Rozhodli sme sa bližie preskúmať okolie a vyskúšať si trasu aj z druhej strany rieky Ipeľ v Maďarsku na západ od Ďarmôt, keďže na východ od hraničného prechodu to už poznáme. Voľba padla na prvú júlovú sobotu. Teploty tridsať stupňov boli nižšie, ako nedeľná predpoveď, ktorá sľubovala ešte o pár stupňov viac. Obliekli sme si najtenšie tričká a najkratšie kraťasy a vyrazili z mesta.

12 hodín Le Šahy

V minulosti sme pred koncom sezóny absolvovali niekoľko rokov po sebe výlet na bicykli do Šiah a späť. Svojou dĺžkou patrila táto trasa k najdlhším, ktoré sme absolvovali. Tento rok sme sa rozhodli podniknúť tento výlet o čosi skôr, ešte pred letnou dovolenkou, kde sme vždy získali dobrú kondíciu. A súčasne sme chceli spojiť návštevu aj dobrý obed s náročnou cyklotúrou. Nakoniec sa z toho vykľul takmer dvanásť hodinový výlet.

Giro d`Hrušov

Kým sa profesionáli v Taliansku trápili s traťou do Janova, my sme si s Olinkou vymysleli svoj okruh. Škoda by bolo nevyužiť predĺžený víkend a celkom slušné počasie. Keďže ale máme tých hobby trochu viac, ako len bicyklovanie, museli sme si tento druhý májový víkend dobre naplánovať. Nakoniec ale všetko dopadlo dobre, hoci samotný priebeh tomu veľmi nenaznačoval.

V zapadákove sa kávy nedočkáte

Človek nemôže mať všetko. Buď sa vozíte v peknej prírode, ale čo si tam neveziete v batohu, to tam nenájdete. Alebo máte komfort stravovania, ale ticho medzi lúkami nehľadajte. Aspoň teda na Slovensku. Lebo v Čechách som sa s niečím podobným nestretol. Už aby bolo leto a mohli sme ísť na dovolenku. Zatiaľ sme sa rozhodli v prvý májový víkend naberať kondíciu a pokukať, čo je u nás nového.

Cykloturistika bez hraníc

Pri svojich výletoch na bicykli často stretám iných cyklistov a na môj pozdrav mi nezriedka odpovedajú iným jazykom. To je jasný dôkaz, že cykloturistika naozaj nepozná hranice. Mnohí z nás si ešte pamätáme dômyselné cestné hraničné prechody a dôkladnú kontrolu pasov a na západe našej krajiny dokonca oplotené a strážené úseky hranice. Dnes nič také nie je a my môžeme obdivovať krásy krajiny aj na v minulosti zapovedaných územiach. Tomu hovorím cykloturistika bez hraníc.

Prvý jarný cyklovýlet 2015

Konečne sa mi podarilo skombinovať počasie, prácu aj iné povinnosti a vyrazili sme na prvý jarný výlet na bicykli v roku 2015. Zimu veľmi nemáme radi a už vôbec nie vlhko, tak sme prvý výlet odkladali, hoci pár dní v marci či začiatkom apríla lákalo vyjsť von. No pekné počasie na dve-tri hodiny sa nám zdalo málo, preto sme bicykle vytiahli až koncom tohto mesiaca. Aj tak je to celkom zavčasu, väčšinou sme začínali bicyklovať až v máji.

Objavili sme skvelý podnik!

Rád sa bicyklujem po okresných cestách popri hraniciach s Maďarskom na juh od Veľkého Krtíša. Cesty tam boli minulý rok opravené, majú nový asfaltový povrch a je tam malá premávka áut. Jediný problém tohoto síce obývaného, ale inak „mŕtveho“ kraja je, že sa tam nemáte kde občerstviť. Ale teraz už ani tento problém neplatí a aj vy sa môžete smelo vydať na cesty medzi Bušincami a Kiarovom.

Vietor a slnko, kopce aj roviny

Na druhú polovicu júna som naplánoval jednu trasu trochu kopcovitú, aby sme zlepšili svoju kondíciu. Odmenou na poslednom kopci mala byť návšteva Olinkinej príbuznej, spojená s krátkym oddychom. A celkom sa nám hodila takáto pauza, lebo celý čas trasy na západ od Veľkého Krtíša sme išli proti miernemu, zato vytrvalému vetru.

Prvé letné kilometre 2014

Po nádejnom začiatku jari prišiel studený a daždivý máj a ako s nadšením som začal bicyklovať, tak som musel ostať doma. Pravda, pokiaľ som nechcel na bicykli zmoknúť, čo som teda určite nechcel. Bicyklujme pre radosť z pohybu a krásy krajiny, nechcem si uhnať nejakú chorobu a už vôbec nie som profesionál, ktorý musí za každého počasia. Dosť, čo som sa musel pozerať na tých chudákov na Giro d’Italia. No ale dažde koncom mája ustali a hneď prvý júnový víkend sme vyrazili na málo frekventované okresky nabrať nových síl.