Po nádejnom začiatku jari prišiel studený a daždivý máj a ako s nadšením som začal bicyklovať, tak som musel ostať doma. Pravda, pokiaľ som nechcel na bicykli zmoknúť, čo som teda určite nechcel. Bicyklujme pre radosť z pohybu a krásy krajiny, nechcem si uhnať nejakú chorobu a už vôbec nie som profesionál, ktorý musí za každého počasia. Dosť, čo som sa musel pozerať na tých chudákov na Giro d’Italia. No ale dažde koncom mája ustali a hneď prvý júnový víkend sme vyrazili na málo frekventované okresky nabrať nových síl.

Práca mne ani priateľke nedovoľuje podnikať dlhšie výlety inokedy, ako cez víkend. A tak padlo rozhodnutie v nedeľu 8. júna konečne vyraziť na bicykloch von. Pri plánovaní, ktorou trasou sa vybrať, sme museli zobrať do úvahy dva faktory: Slabú kondíciu (málo najazdených kilometrov), predpoveď počasia s teplotami okolo 28°C a obloha bez oblakov. Nakoniec sme sa rozhodli pre trasu do 50 km južným smerom s tým, že v Malých Zlievciach sa rozhodneme, či sa vybrieme cez kopec alebo ho obídeme.

Túto trasu sme už pár krát absolvovali v obidvoch variantách. Vedie pokojným územím na okresných asfaltkách s minimom premávky. Tak pokojným, že máte problém si v dedinách kúpiť niečo na pitie alebo sa najesť. Jednoducho pusto, či už idete na Kirť a Kiarov od Zlievec alebo od Bušiniec, kde je posledná možnosť sa v krčme napiť, potom až v Želovciach.

No minulý rok to bolo otras. Asfalt na cestách rozbitý tak, že neustále sme dávali pozor na jamy a ľutovali sme tých, čo tam bývajú, a musia dochádzať autom za prácou.

Takže sme v Krtíši dofúkali na pumpe pneumatiky na bicykloch a vyrazili smer juh. V stúpaní na Straciny sme sa trochu zapotili, ale čakal som, že to bude s našou kondíciou horšie. Pohodlne sme došli až do Malých Zlievec a tu sme si dali krátku pauzu. Chrbtica je radšej, keď jej doprajem občas krátky oddych od sedla a poprechádzam sa pár minút vedľa odstaveného bicykla. Doplnili sme energiu cereálnou tyčinkou, doplnili tekutiny a rozhodli sa, že dnes nebudeme obchádzať cez Bušince, ale pôjdeme priamo cez kopec do Glabušoviec.

Vlani na jeseň na úseku Malé Zlievce – Kirť položili nový asfaltový povrch a teraz je tu radosť bicyklovať. Síce až po Potôčik chýba štrková krajnica, ktorá je na zvyšku trasy už dosypaná, ale to nebráni príjemnému zážitku z jazdy po rovnom a hladkom povrchu ako do prudkého stúpania na Potôčik, tak ďalej po zvlnenej časti až do Kirti. Človek sa tak môže obzerať po krajine bez obáv, že spadne do nejakej jamy na ceste a rozbije si bicykel a vybije zuby. Takže sme si všimli jednoliaty povrch Glabušovského rybníka, o ktorý sa nikto nestará a jeho haldina zarastá riasami a brehy rákosom. Ale polia za Glabušovcami sú tento rok bez vlčích makov, na rozdiel od vlaňajška. Zrejme farmár investoval viacej do chémie 😉

Na úseku Kirť – Kiarov je o pár áut na ceste viacej, zrejme aj pre hraničný prechod smerom na Sécsényi. Aj tu je cesta vo veľmi dobrom stave, opravená. Minimálne stúpania sú ako stvorené pre výlety ľudí s malou kondíciou, pravda, ak sa sem nejak dostanú 😉 Cestu sme si vychutnávali, najmú keď na krátku chvíľu nás zatienil oblak a doprial nám trocha tieňa od tej páľavy. Voda z fľaší sa nám ale aj tak míňala celkom rýchlo.

Celá pohodová cesta končí v Malom Kiarove, kedy treba odbočiť doprava na Želovce a cesta pokračuje strmým a celkom dlhým (na miestne pomery) stúpaním. Našťastie aj tu bol položený nový povrch, ktorý začína asi v polovici stúpania a končí na druhej strane pod kopcom. Takže hoci náročné stúpanie, dá sa vyjsť bez problémov a aj zjazd na druhej strane je parádny. Vlani som mal strach. Nevedel som, či sa mám báť, že sa tom povrchu zahluším alebo mi odpadnú veci z bicykla alebo rozlámem špice v kolesách. Teraz sme zišli bez problémov a bezpečne až dole a cyklocomputer ukázal maximálku 61,5 km/h. Na náš rekord zo Šumavy 66.6 to síce nemá, ale aj tak to bolo parádne.

V Želovciach v Oaze sa dá vždy dobre najesť aj si oddýchnuť, ale tentoraz mali akciu a uzatvorenú skupinu (oslava 18. narodenín). Stojany na bicykle ale stále nemajú, ako mi vlani sľúbila majiteľka. Tak sme vyrazili vyskúšať salaš v Sklabinej. Na obedovom menu bez múky v omáčke a mäse, bez citrodeka a octu v zelenine a podobných gastronomických pochutín, ale zabijákov ľudského zdravia, sme sa nakoniec s čašníkom dohovorili, ale ani tu nerátajú s cyklistami. Bicykle nie je kde odstaviť, ak ich nechcete oprieť o drevené detské hračky alebo dekorácie. No povedzte, má význam propagovať okres Veľký Krtíš ako cyklistickú oázu, keď o nich a ich peniaze nikde nemajú záujem? Keď tu stále pretrváva povedomie, že cyklista je chudák, čo nemá na auto a dovolenku pri mori? Všade vo svete už pochopili, že turisti na bicykloch sú vítaným zdrojom peňazí do rozpočtu podnikateľov, len na Slovensku stále nie.

Po dobrom obede sme dorazili tých pár kilometrov domov aj napriek horúčave po starej ceste cez Malý Krtíš s dobrým pocitom, že sme všetky tri stúpania zvládli bez problémov a že tohoročná dovolenka by mohla byť pre nás pohodová. Ešte máme pár týždňov do odchodu do Čiech, tak sa pokúsime využiť voľné víkendy na nabratie kondície. Okres Veľký Krtíš ponúka pekné miesta aj zaujímavé trasy aj napriek ľuďom, ktorí tu žijú a podnikajú.