Dnes som mal zaujímavý telefonát od staršieho pána, ktorého môžem považovať za viac, než len známeho. Poznáme sa už tak dlho, že sa to ani nepatrí napísať. Pamätám si ho ešte z čias, keď bol „veľké zviera na kraji“ aj keď neskôr začal podnikať. A donedávna sme mali kanceláriu v tej istej budove a chvíľu bol aj mojím zákazníkom. Teda fakt nie sme len známi a preto mi zavolal s prosbou o radu ohľadom bicykla.

Spomenul si na mňa ako „odborníka“ lebo ma pozná aj ako cykloturistu a dokonca ma videl, keď som sťahoval naše bicykle z kancelárie, kde som ich mal „pod zámkom“, na nové miesto. Plánuje si kúpiť bicykle, lebo ten starý, v podstate už historický s torpédom, je nad jeho sily. Však už je pekných pár rokov, síce duševne a telesne aktívny, dôchodca.

Posledných pár rokov nesledujem vývoj na trhu bicyklov, lebo tie naše sú stále dobré a žiaľ aj málo používané, takže nemám prehľad. A potom je ťažko radiť. Najmä staršiemu pánovi, ktorý býva v osade na kopci nad dedinou. Poznám to tam, pár krát moje cyklotrasy viedli okolo tej osady. takže nech pôjde na bicykli odkiaľkoľvek, domov bude musieť vždy do kopca. Možno aj tlačiť.

Pán prešiel k veci a rovno sa ma opýtal, čo si myslím o bicykli Olpran XXXXX, fakt som prepočul konkrétny model. A ani netuším, ako vyzerá a čo je na ňom namontované. Tak som po pravde povedal, že moja prvá skúsenosť s bicyklom Olpran s radením Altus na chrómmolybdénovom ráme horského bicykla na prvej dovolenke v Orlických horách bola tá najlepšie, ale to bolo pred hádam tridsiatimi rokmi a teda to nič nehovorí ani o značke ani o konkrétnom bicykli.

Pán pokračoval klasickým laickým klišé, že nebude jazdiť ďaleko, takže nepotrebuje nič drahé. Vysvetlil som mu, že nejde o cenu bicykli ani o najazdené vzdialenosti, ale o kvalitu komponentov a z toho plynúcu menšiu alebo väčšiu únavu pri jazdení a tiež životnosť a teda náklady na servis. A aký je rozdiel medzi lacnou reťazou a tou dobrou a koľko stojí výmena, neskôr aj s kazetou, keď sa lacná reťaz nevymení včas. A tiež rozdiel v ložiskách a následnej únave. Hoci mám skúsenosť, že keď som predával svojho jazdeného Mystica, lebo sa mi nechcelo meniť náboje či kolesá ani stredové zloženie a komplet prevody (a chcel som ich viac a tiež som chcel prednú odpruženú vidlu), tak som si vedomý jeho ojazdenosti zaň vypýtal v podstate symbolickú sumu a nový majiteľ bol nadšený, že na takom dobrom bicykli ešte v živote nejazdil! Takže každý máme svoje vlastné kritériá kvality.

Môj priateľ bol neoblomný a vytrvale sa dožadoval môjho súdu, či ten Olpran bude pre neho dobrý alebo nebude. Ale takúto jednoznačnú odpoveď som mu nevedel dať, veď ten bicykel nepoznám. Nakoniec z neho vypadlo, že on ho potrebuje vlastne len na trasu dlhú 800 metrov, keď sa mu nechce autom ani pešo, po poľnej ceste! Ešte že som sedel na gauči, spadol by som z nôh. Tak som mu kulantne vysvetlil, že na takúto občasnú jazdu bude dobrý hocijaký bicykel, ktorý je novší ako ten jeho starý 😀

Po skončení rozhovoru mi zakrátko prišla MMS s fotkou toho bicykla. Ak som sa z rozhovoru nedozvedel nič o prehadzovačkách a radení, tak z tej fotky som to nespoznal. Zato sa z fotky na mňa usmieval celoodpružený bicykel!

Dedo si trúfa 😉 Z ďalšieho telefonátu som sa dozvedel, že sa nejedná o nový bicykel z obchodu, ale o málo jazdený v podstate za asi dobrú cenu, len by som mohol odhadnúť, po čom by sa asi mohol predať. Tak to fakt nedokážem.

Tak som priateľovi doporučil, aby si bicykel vyskúšal a overil si, že sa mu na tom celoodpruženom bude dobre sedieť a jazdiť. Detailami o údržbe prednej odpruženej vidlice a zadného tlmiča či čapov a hydraulických kotúčových bŕzd som ho nezaťažoval. Snáď to zvládne jeho syn, keď bude treba.

Po telefóne a z malej fotky fakt nedokážem posúdiť kvalitu bicykla. Ani na jednokilometrové výlety.