Každý musí jesť a turistu v Slovenskom raji nevynímajúc. Počas letných prázdnin, kedy tu prebieha krátka letná turistická sezóna, máte niekoľko možností a záleží na vás, či dáte na prvý pohľad, či si vyberiete prvé čo uvidíte alebo či si radšej vyberáte, komu dáte svoje peniaze za svoje jedlo. Počas posledného augustového víkendu sme vyskúšali niekoľko miest a teraz sa s vami podelíme o svoje skúsenosti.

Hneď na úvod by som mal povedať, že s priateľkou patríme k ľuďom, ktorí odmietajú nakupovať a jesť chemické blafy, stužené tuky, dochucovadlá a farbivá namiesto skutočných potravín. Vitamíny chceme z potravín, nie z tabletiek, rovnako ako výživu pre naše svaly, ktoré používame na bicykloch. Uvedomujeme si, že v zdravom tele je zdravý duch. V reštauráciách ide o naše zdravie možno viac, ako na frekventovanej ceste.

Raňajky vo vlastnej réžii

Preto takmer na každej dovolenke si privezieme svoj osvedčený chlieb, kvalitné nátierky, šunku, syr, zeleninu a raňajky si pripravujeme na izbe. Vyhneme sa tak prípadným problémom, keby nám nevyhovovali svojím zložením alebo kvalitou raňajky či švédsky stôl v ubytovacom zariadení. Alebo by sme si jednoducho chceli na dovolenke pospať trocha dlhšie.

Na obedy a večere chodíme do reštauračných zariadení v mieste pobytu či do okolia. Nie inak tomu bolo aj na tejto krátkej dovolenke v Dedinkách.

Hotel Priehrada

Ak prichádzate do Dediniek pešo od vlakovej zastávky alebo autom od hocikadiaľ, prvé, na čo narazíte, je hotel Priehrada napravo od cesty. Pod ním je veľké parkovisko. Z parkoviska do hotela a reštaurácie vedú najprv betónové schody a potom konštrukcia s mramorovými stupnicami.

Ako už z obrázkov vyplýva, o hostí tu nemajú najmenší záujem. Schody pamätajú zrejme ranný socializmus, na spodných má problém prejsť aj zdravý človek, nieto ešte chorý alebo starý. Pokiaľ sa dostane až na mramorové schodisko, konečne sa môže pridržať kovového zábradlia, až pokým si nevšimne, že je privarené k stožiaru na vlajky. A začnete premýšľať, čo drží čo. Z toho vás však skoro vyvedie iný problém. Ak sa už pomaly blížite k cieľu, teda k obedu, do cesty sú vám postavené obrovské kvetináče pri zábradlí na pravej aj ľavej strane schodiska, takže ak máte problém s chodením, či už pre barly, choroby kĺbov či chrbtice, tu vám to dajú zožrať. Ešte pred obedom.

Ak prekonáte všetky problémy a vojdete do budovy, napravo vás čaká reštaurácia. A zapnutý veľkoplošný televízor, pod ktorým sedí personál s notebookom a papierami, veď je to predsa ich krčma, či nie? A aj tak tu takmer nikto nie je, čo na tom, že je čas obeda.

Dajte pozor, kam si sadnete. Totiž nie na každom stole je solnička, korenička a špáradlá. Čašníčka, v našom prípade študentka hotelovej akadémie, príde hneď, donesie jedálne lístky podľa počtu hostí a čaká. Niečo v štýle „Vyber si hneď, nečum do toho a nezdržuj“. Tak som ju požiadal o pohár kofoly, nech máme čas si to aspoň prečítať.

Vybrali sme si „Geravská nátura“ a kuracie prsia so syrom (na prírodno) a varené zemiaky. Mladá čašníčka nám hneď zobrala oba jedálne lístky, náhodou by sme si ešte čosi vybrali, či kávu alebo nejakú maškrtu a čo potom? Geravská nátura je vlastne zemiaková placka plnená bravčovým mäsom, „ochuteným“ sterilizovanou uhorkou. Priateľka ju vyhádzala nabok, tvrdé bravčové požula a polovicu nedopečenej harule nechala na tanieri.

Moje mäso bolo urobené dobre, ale varené zemiaky bez nápadu. Ani trocha petržlenovej vňate, ani rasca, nič. V rohu taniera nejaká zmes zeleniny. Ale čo by sme asi chceli za 9 eur, však? Pripadal som si ako v nejakej táborovej kuchyni. Rýchlo to vyhádzať, nech sa na.., ehm, najedia a idú. Čašníčka sa nás síce spýtala, či by sme si ešte niečo nedali, ale nemám pamäť ako slon, nepamätám si celý jedálny lístok, a tak som zaplatil a šiel.

Za celý čas som sa do reštaurácie hotela Priehrada nevrátil a ak nie ste masochista, nevyrušujte ich prosím v ich sne o reštauračnom podnikaní v lone krásnej prírody a vyberte si iný podnik.

Grilované dobroty

Hneď vedľa máte vonkajší bufet, ktorý tvorí niekoľko stánkov do „L“, drevené lavice a plachtové striešky s reklamou piva. Celkom šikovný chalan sa vám postará o vaše jedlo. Síce guláš sme už nestihli, lebo v piatok večer sa už neoplatí variť, keď v nedeľu aj tak končí sezóna, no grilovanú krkovičku (150 gramov plus chlieb za 3 eurá) alebo klobásu, či kapustovú polievku alebo hranolky či palacinky so šľahačkou (zrejme zo spreja – teda stužený repkový olej) tu dostanete. Plynový gril promptne vytiahnu, ugrilujú čo treba a aj kávu vám tu spravia do šálky. Alebo ste po túre trochu uzimení? Aj na to tu majú riešenie, aj keď poldecáky sú plastové.

Keď neprší a nie je zima, sedí sa tu fajn, nemusíte bojovať so žiadnymi rozbitými schodmi a namiesto televízora sa pozeráte do krajiny, na priehradu či okolo seba.

Lángoše, gyros, hranolky

Cez štrkovú cestu, vedúcu k stanovému táborisku a nefungujúcej lanovke na Geravy, sa dostanete do ďalšieho slovenského turistického fastfoodu. Tiež si tu nemáte kde zaparkovať bicykle, ak nerátam drevený plot bufetu, sedíte na plastových stoličkách, ale lángoše tu robia chutné, aj kofolu čapujú. Prepálený olej nebolo cítiť. Nenáročný turista sa tu naje, alebo ak chcete len niečo menšie, kým príde čas večere v podniku, kde varia naozaj skvele.

O pár sto metrov ďalej, na námestí obce Dedinky, stojí pri parku budova, ktorá sa zdala byť pizzeriou, ale aj krčmou a kulečníkovým barom v jednom. Zdalo sami, že je to viac pre domácich štamgastov, ako pre turistov a nemal som najmenšiu chuť tento podnik navštíviť.

Kde kúpiť potraviny?

Pokiaľ by ste si chceli v Dedinkách kúpiť nejaké potraviny, urobili ste veľkú chybu, že ste ich nepriviezli so sebou. Jediný obchod s potravinami, ktorý je súčasne aj cukrárňou a výčapom, nazývaný „Lahôdky“, stojí kúsok od námestia, pod kostolom.

Železné schody vedúce od chodníka ku dverám, vyzerajú, že už-už pod vami spadnú, ale nestalo sa tak. Vo vnútri minimum najlacnejších potravín a môžeme si len domýšľať, čo bolo skôr. Vajce alebo sliepka. Najprv prestali turisti tu nakupovať alebo prestali nakupovať v lahôdkach až potom, čo zistili, že tu nie je čo nakúpiť. A kde chodia nakupovať miestni? Pri najväčšej fantázii si nedokážem predstaviť, že žijú z toho, čo sa tu dá kúpiť. To by potom mnohé vysvetľovalo.

Penzión Pastierňa

Našťastie aj v Dedinkách nájdete podnik, kde sa nemusíte báť dať si raňajky, prísť na obed a zostať na večeru. Penzión Pastierňa s reštauráciou pre cca 20 hostí plus terasou ponúka skvelú kuchyňu a slušný personál. Síce sa im tiež občas zadarí, ako naštrbený svietnik na stole či nezakrytá PUR pena, izolujúca okno (stačilo by malú latku drevenú pribiť), ale ako som povedal čašníkovi, kuchár z hotela Priehrada by sa od toho ich mohol učiť.

Náš domáci z penziónu nám síce hovoril, že kuchár v Pastierni nám pripraví hocičo, ale keď som čašníkovi povedal, že som dúfal, že budú mať soté, ani nemihol brvou a počkal, až si vyberieme z jedálneho lístka.

Lenže bryndzové pirohy boli naozaj s bryndzou, nie ako v Kolibe Ožďany, zemiakové placky boli upečené akurát do zlatova, nie ako na Priehrade. Kurací steak s mozzarelou bol chutný, rovnako ako ten so zelenými fazuľkami a varené zemiaky boli ozdobené petržlenovou vňaťou. Aj ten zeleninový šalát vyzeral lepšie.

Ak sa teda v Dedinkách chcete naozaj dobre najesť, musíte do Pastierne. A kde ju nájdete? Na konci dediny. Pri kostole zahnete doprava, ako keby ste šli pešo na Geravy. Smerové tabule vás povedú. Posledný dom na pravej strane, naľavo je parkovisko pre autá hostí.