Trojtýždňový cyklistický pretek okolo Francúzska bezosporu patrí k najstarším a najťažším, ale aj najsledovanejším športovým podujatiam. Posledné roky som pravidelne sledoval každú etapu v televízii aj ja. Ale po včerajšku strácam chuť. V mojich predstavách je šport rovnou príležitosťou pre každého. Každý má mať rovnakú šancu ukázať, či je skutočne lepší. Férovosť dostala na leTour ranu pod pás.
V každom športe sa nájdu účastníci, ktorí nebojujú práve čisto. Najznámejšie sú asi „filmovačky“ futbalistov, ktorí si svojimi divadelnými predstaveniami „žiadajú“ od rozhodcov pokutový kop. V hokeji sú rozhodcom k dispozícii kamerové záznamy, takže sa nemusia spoliehať na okamih, ale môžu si spornú situáciu prehrať, aby sa vedeli správne rozhodnúť.
Práve rozhodcovia sú tí, ktorí majú na starosti férovosť zápolenia v každom športe. Majú dávať pozor, či súťažiaci neporušujú pravidlá, či súperia fér, či nie sú zákerní. Sám mám za sebou viac ako desaťročnú skúsenosť športového rozhodcu, takže viem, aké je to náročné a ako dôležité je rozhodovať nie len podľa pravidiel, ale aj spravodlivo a tak, aby verdiktom rozhodcu nebolo zasiahnuté do priebehu súťaže viac, ako je nevyhnutné.
O to viac ma mrzí, keď sú rozhodcovia nefér.
Štvrtú etapu Tour de France 2017 do Vittel som sledoval zo záznamu v stredu dopoludnia. Bol som, ako každý letný deň popoludní, vo svojej záhrade. Z titulkov internetového spravodajstva som už vedel, že Peter Sagan bol z pretekov vylúčený. Bol som teda dvojnásob zvedavý na priebeh pretekov aj na dôvod, ktorý viedol rozhodcov k takémuto verdiktu.
Špurt v cieli bol dramatický, rýchly a neprehľadný. Pád Cavendisha ma zamrazil. Hneď po skončení dopoludňajšieho záznamu na Eurosporte som šiel na internetové diskusie, kde som správne predpokladal aj linky na videá kritického momentu kolízie Sagana a Cavendisha v cieli štvrtej etapy.
Osobne som presvedčený, že Sagan neurobil nič zlé, nič nešportové, nič zákerné. Čo o britovi Cavendishovi povedať nemôžem. Minimálne pri spomienke na Olympijské hry 2016 v Riu, kde na dráhe zostrelil súpera z trate spôsobom priam zákerným. A kto si prečítal diskusie na internete, mohol nájsť aj kompletný zoznam všetkých ľakťovačiek, rán hlavou a iných unfail záležitostí vrátane nehôd, ktoré takto Cavendish v minulosti spôsobil. O Saganovi takýto zoznam nie je možné zostaviť. Nie sú podklady, nie sú incidenty.
Havária to bola príšerná, Cav má zlomenú lopatku. Ale oveľa ťažšie sa počúva rozhodnutie rozhodcov tour de France. Sagana potrestali 30 sekundovou stratou a odobratím 80 bodov v bodovacej súťaži. A neskôr prišlo revidované rozhodnutie, Peter Sagan z týmu Bora bol vylúčený z pretekov.
Tak najprv ma prekvapilo to rozhodnutie. V civilnom živote platí zásada, že jeden človek za jeden čin môže byť potrestaný len raz. A po druhé, Sagan nie je vinníkom kolízie a nespôsobil Cavendishovi jeho zranenie.
Prečo teda rozhodcovia preteku zmenili svoje rozhodnutie? A vôbec, boli to rozhodcovia, čo zmenili rozhodnutie alebo prišiel „zásah vyššej moci“? A prečo?
Peter Sagan je päťnásobným držiteľom zeleného trička bodovacej súťaže Tour de France. A tento rok hrozilo, že vyrovná rekord šiestich triumfov tento súťaže. A to aj napriek tomu, že usporiadatelia (áno, Tour je akciou súkromnej firmy, ktorá organizuje ako svoje podnikanie aj iné súťaže a preteky a zabezpečuje prípravu televíznych prenosov pre televízie, ktoré si od nej kupujú práva na vysielanie – áno, ide v prvom rade o kšeft, až potom o šport) zmenili pravidlá, aby Sagan už zelené tričko nezískal.
Francúz už dlhé roky žiadny úspech na tomto francúzskom preteku nezískal. Teraz by mohol. Keby nebolo Sagana. A tak už Sagan nie je. Napriek tomu, že ako ukazuje video, do Sagana narazil menší súper, ktorý sa od neho odrazil ako od skaly a mantinel mu dal druhú facku a poslal ho na zem, ktorá mu to zrátala, bol za vinníka označený Sagan.
Najskôr rozhodcovia za nebezpečnú jazdu (kto v tom špurte nešiel nebezpečne, počínajúc Demarom?) potrestali Sagana penalizáciou, ale potom mu dali dištanc. Neverím, že si to sami od seba rozmysleli. Veď už raz rozhodli, mali to uzavreté. Kto mal záujem, kto tlačil, kto chcel zmeniť v podstate nudné preteky o zelený dres?
Hoci sám jazdím ako cykloturista, cyklistické preteky na ceste pozerávam rád. No ak nejde o výkony na ceste, ale o zákulisné rozhodnutia a o kšeft, o prachy pre poriadateľskú firmu, tak sa pýtam sám seba: Oplatí sa sledovať Tour de France?
