Prvý októbrový víkend sa mimoriadne vydaril. Teploty vystúpali k dvadsiatke, oblaky sa ukazovali len sporadicky a o dažďu ani chýru. Navyše vietor sa pohyboval v rozmedzí rýchlostí 10 až 15 km/h. Jediný problém, ako ho využiť, komplikuje viacero hobby, ktorými sa zaoberáte. Takže sme všetko museli strategicky pripraviť. V sobotu sa moja „polovička“ venovala záhrade a zberu úrody, ja som si s kamošmi doskočil do Lučenca zatvoriť nebo pre modely a na výlet na bicykli sme sa vydali v nedeľu. Ani jeden z nás neľutoval.

Ktosi v sobotu na letisku povedal, že práve začína babie leto a bude trvať dlho. Bárs by mal pravdu! Pretože sme tento rok najazdili ani nie polovicu kilometrov z toho, čo robíme v dobrom roku. Aj preto ma Olinka poprosila, aby som na nedeľu vybral trasu nie veľmi dlhú (vie, ako ma lákajú „stovky“ 😉 ) a nie veľmi náročnú. A keďže v týždni vyslovila želanie navštíviť jednu zo svojich priateliek, ktorú už pár mesiacov nestretla, spojil som príjemné s užitočným. Naplánoval nie veľmi dlhú a nie veľmi kopcovitú trasu tak, aby nám vietor fúkal oproti len dole kopcom a do chrbáta pri ceste späť a aby sme stihli aj návštevu.

Kým v lete môžeme byť na cyklovýlete prakticky celý deň, od skorého rána do ôsmej večer, v jeseni musíme svoj časový harmonogram trochu upraviť. Cez deň, tak od jedenástej do tretej-štvrtej popoludní, býva slnečno a teplo, no ráno a neskoro popoludní sú teploty výrazne nižšie. A hoci máme oblečenie aj do naozaj studeného počasia, treba si pred štartom výletu dobre vybrať, ako sa obliecť. Aby cyklistovi nebola zima ale sa ani zbytočne nepotil. Alebo ísť na kratší výlet, aby nemusel so sebou voziť priveľa nákladu.

My sme vyrazili okolo pol jedenástej. Už nebola zima, najteplejšia časť dňa bola ešte pred nami. Zastavili sme sa na benzínke dofúknuť kolesá a vyrazil na západ, do Čeboviec. Hneď v prvom kopci sme si rozopínali bundy a kopec z Plachtiniec na Príbelce náš tiež dobe zohrial 😉 Nemám teplomer na bicykli, ale rozhodne bolo viac, ako 17°C ráno, keď sme vyrážali. Aspoň taký som mal pocit. Trochu sme si oddýchli na rovinke na kopci a v Príbelciach počas krátkej zastávky trochu odvetrali najmä spotené rukávy na bundách, ktoré sme mali na sebe. Tričko s dlhým rukávom a bunda boli fajn na rovinách alebo dobre chránili pri zjazde, v stúpaní bolo lepšie ich rozopnúť. Čo už, to je to úskalie jesenných výletov na bicykli.

V Čebovciach sme zabočili do dediny a prešli až do Neniniec, kde sme mali plánované stretnutie. Vietor oproti bol len mierny, takže nás veľmi nebrzdil a keďže cesta takmer stále klesá, až na malý pahorok pred Nenincami, bola to oddýchová jazda. Jazda z kopca by sa snáď ani nemala počítať do najazdených kilometrov 😉

Po absolvovanej návšteve sme pokračovali stále na juh. V Opatovskej Novej Vsi sme odbočili doprava smerom k futbalovému ihrisku, zvykneme sa tu zastaviť v bufete/krčme. Dnes asi krčmár nemal svoj deň. Objednal som obvyklú kombináciu: jedna zalievaná jedna neska do porcelánu. Dostali sme nesku a preso, obe v malilinkatých šáločkách. Ja viem, že sme boli oblečení v cyklistických úboroch, ale to ešte neznamená, že sme nejaký „mestskí páni“ a nevieme vypiť kávu z poctivej šálky. Nabudúce si vypýtam väčšie. Posedenie na terase pri ihrisku bolo ale fajn a trochu sme si oddýchli aj popozerali, čo majú v dedine nové.

Zvažovali sme pokračovanie smerom na Koláre a tak do Ďarmôt, nakoniec sme šli do Ďarmôt najkratšou cestou okolo vinárskych pivníc. Pri benzínke sme zabočili na sever, smer Krtíš. Zákaz nedeľného predaja v Maďarsku sa tu podpísal na výrazne nižšej automobilovej premávke, takže sme šliapali do pedálov s bočným vetrom, ktorý nie a nie sa stočiť tak, aby nám podľa predpovede fúkal do chrbta, a vychutnávali si takmer prázdnu cestu.

Po dlhšom čase sme sa zastavili v Oáze v Želovciach. Stojany na bicykle tu stále nemajú, hoci mi ich majiteľka pred vyše rokom sľúbila, a tentoraz nemali ani kotlíkový guláš. Zato sme si pochutnali na výbornej kapustnici a posedeli na fajnovej sedačke. Predsa len máme tento rok málo najazdené, takže nie len nepodávame také výkony, ako vlani, ale aj naše zadky sa občas ozvú, že im je v sedle dlho.

Za Želovcami nám vietor predsa len začal fúkať do chrbta a tak sme zvyšných 12 kilometrov do mesta prešli pohodlne, pozorujúc krajinu a približujúce sa kopce na sever od Krtíša. Domov sme to stihli ešte za svetla, slnko sa síce predierali cez oblaky, ale stačilo stále trochu hriať.

V jeseni sa relatívne rýchlo stmieva a potom aj rýchlo ochladzuje vzduch, takže na na výlet zostáva podstate menej času, ako v lete. Ale aj tak je možné v slnečný deň podniknúť výpravu do okolia, ak máte teplé cyklistické oblečenie. Jeseň má svoje čaro a svojou farebnosťou vás príroda v okolí doslova uchváti.