Ďalšiu augustovú sobotu sme ráno absolvovali výlet neďaleko Veľkého Krtíša. Ráno preto, aby sme sa do poludnia, keď začína byť toto leto naozaj horúco, stihli vrátiť domov. A popoludní mohli ísť ďalej relaxovať či fyzicky posilňovať do záhrady 😉 A ľahšiu trasu sme zvolili preto, aby sme to s tým naberaním kondície veľmi neprehnali. Predsa len chceme mať z bicyklovania v prvom rade radosť.
Táto trasa pre nás nie je neznáma, pár razy sme ju už v minulosti prešli. Vedeli sme preto, že ráno, kedy je ešte chladnejšie, si prejdeme tých pár kopcov a potom to už bude pohodička. Takeež 18 stupňov na teplomeri nám nevadilo, keď sme začali stúpať na prvý kopec z Veľkého Krtíša na Dolné Plachtince. Po vyklesaní do dediny nás čakalo druhé stúpanie, ktoré je o kus dlhšie, nasledované dlhou skorovinkou do Príbeliec. Našťastie nebol žiadny protivietor, tak sa nám išlo celkom pohodlne. No zastávku na autobusovej zastávke v Príbelciach sme si neodpustili, slúži ako oddych pre moju operovanú platničku.
Pri zastávke je bufet a bol dnes (v sobotu) otvorený. V minulosti sme niekoľkokrát využili jeho služieb, no dnes nebolo treba. Po krátkom oddychu sme pokračovali ďalej na západ, aby sme si vystúpali dve krátke stúpania, z čoho to druhé na križovatku v Čebovciach je oveľa prudšie, ale zakončené odbočkou do dlhého klesania za odmenu.
Tu sa môže cykloturista občerstviť nie len na benzínke hore, ale aj uprostred dediny. Káva, nealkoholické nápoje, energetické tyčinky či iné sladkosti na doplnenie tekutín a energie. Na rozdiel od južných a východných oblastí okresu Veľký Krtíš tu nie je núdza o pohostinnosť. Pretože sme ale boli asi hodinku od domu a zásoby vody sa v chladnom ráne míňali pomalšie, aj tieto podniky sme nechali nepovšimnuté a viezli sa postupným klesaním ďalej smerom k Ipľu. Smerovali sme k svojmu osvedčenému podniku Bistro Šport pri ihrisku v Opatovskej Novej vsi. K nemu je potrebné po prejazde Nenincami a Bátorovou odbočiť doprava na Lesenice. Skvelá káva a posedenie na terase, to málokedy vynecháme.
Oddýchnutí sme sa opäť opreli do pedálov a vybehli tých pár hrbov, ktoré pri pivniciach oddeľujú Opatovskú od Slovenských Ďarmôt. Aj v Slovenských Ďarmotách je možnosť občerstviť sa alebo najesť či prejsť hranicu a v Maďarsku nakúpiť v Tescu. Na jedlo však bolo zavčasu, oddýchnutí sme boli, tak sme sa stočili na severovýchod a smerovali domov. Proti prúdu potoka prakticky trvalé ale mierne stúpanie, okrem hrbu v Záhorciach, nám nerobilo nijaký problém, minuli sme otvorenú krčmu a pokračovali ďalej s vidinou dobrého guláša.
V Želovciach sme prišli do podniku Oáza pri ceste (stále nemajú stojany na bicykle, ako sľúbili pred rokmi), a zaregistrovali hudbu a ruch pred Obecným úradom. Popoludní sa majú konať Dni obce. Na poobedie máme iný program, tak sme sa najedli vynikajúceho kotlíkového guláša a po krátkej pauze vyrazili domov.
Dvanásť kilometrov po rovine spestrilo malé stúpanie pri Malom Krtíši, tak sme si po návrate domov overili, ako sme na tom kondične. Domov sme sa vracali po kruháči pri Shellke a prudkým kopcom od kostola do centra mesta. Až nás prekvapilo, aké to bolo ľahké, ešte nám ostali nejaké prevody v zálohe.
Hoci máme najazdených málo kilometrov túto sezónu, zisťujeme, že každým výletom je to lepšie a jazdí sa nám ľahšie. Pre vysoké denné teploty sme zvolili radšej odchod z domu v skorých ranných hodinách a návrat okolo obeda, kedy sa len začínajú teploty výrazne zvyšovať. To nám umožňuje šetriť sily a výlety na bicykli si skutočne vychutnať.
