Ako som spomínal, koncom júna 2014 som kúpil nové bicykle. Veľmi sme sa tešili, ako si na tohoročnej dovolenke zajazdíme na nových strojoch, ako na nich budem poznávať ďalšie zákutia nášho okolia. No najprv musíme nový bicykel vyskúšať a najmä nastaviť drobné detaily. Hoci pri montáži u predajcu všetko urobili perfektne, každý cyklista je iný, každý má inú postavu a preto sa drobným doladeniam nikdy nevyhneme, ak nechceme mať na bicykli nepohodlie.

Ja som zvolil krátky okruh okolo Krtíša, zámerne aj po rozbitej ceste, aby som vyskúšal a najmä naladil aj odpruženie prednej vidlice na každom z našich bicyklov. Trasa viedla z Veľkého Krtíša cez jeden kopec do Dolných Plachtiniec a odtiaľ cez Obeckov, cez všeobecne známu rozbitú cestu, po ktorej cyklisti neradi jazdia, a zo Sklabinej po širokej tiahlej ceste späť do mesta. Mala to byť vzorka všetkých možných druhov ciest, po akých sa bežne pohybujeme.

Ešte sme ani nevyšli z domu a už sa objavil prvý problém na mojom Dexteri. Stredový stojan nechce dobre držať a mení svoju polohu a to tak, že zavadzia ľavému pedálu v krútení. Čo je pri bicykli závažná chyba, keď cyklista nemôže krútiť pedálami. Odtlačil som teda bicykel do garáže, kde mám väčšie kľúče a pribalil do výbavy aj vidlicovú štrnástku. Stojan som povolil, presunul a znova pevne dotiahol. Teraz už nič nebránilo vysadnúť a vydať sa na skúšobnú jazdu.

Prvú zastávku sme si urobili na kopci nad Krtíšom. Bolo treba Olinke na jej Quante upraviť nastavenie páčiek bŕzd a prehadzovačiek, boli príliš vysoko. Trochu som ich povolil, sklonil o pár stupňov a už sme frčali z kopca do Plachtiniec. Po odbočení na Obeckov sa výrazne znížila premávka automobilov, ale sa ani nečudujem, tá cesta je fakt rozbitá a pár razy sme ju absolvovali aj na starých bicykloch, mal som vtedy pocit, že za trest.

Konečne prišlo k slovu odpruženie prednej vidlice. Postupne sme povoľovali a priťahovali maticu na ľavej strane na každom z bicyklov a skúšali, kedy to pruží nie málo a nie veľa, až sme našli, myslím si, optimálne nastavenie podľa našich hmotností. Ja vážim o polovicu viac, ako Olinka, takže je jasné, že každý z bicyklov je nastavený inak 😉

Okrem prednej vidlice som laboroval aj s nastavením sklonu brzdových pák a pák prehadzovačiek. Olinke som ich nastavil trochu bližšie k rukovätiam, u mňa zase, lebo mám oproti nej laby, som zase páčky dával ďalej do stredu. Ale najmä s nastavením sklonu som mal trochu problém. Pretože mám hydraulické kotúčové brzdy, tak mám na každej strane dvojo pák. Vrchné slúžia brzdám a pod nimi sú altusové páky prehadzovania rýchlostí. Keďže som ale dvanásť rokov jazdil na Mysticku s presne takými pákami, ako má teraz Olinka, teda prehadzovačky aj brzdy v jednom celku, prišlo mi divné, kde mám páčky prehadzovačiek a chvíľu som si na ich umiestnenie musel zvykať. A neustále som ich posúval a ladil, aby som sa ich mal po ruke, ale aby som sa celou cestou palcom a ukazovákom tých páčiek nedotýkal.

Prakticky celý úsek Dolné Plachtince – Sklabiná sme prechádzali štýlom: dvesto metrov jazda, potom kľúč v ruke. Zo dva razy sme sa hrali s výškou sedadla a tiež sklon rohov sme museli trochu meniť, aby sa nám držal korman vo všetkých troch polohách pohodlne. No od Sklabinej domov sme už stáť nikde nemuseli, len si vychutnávali jazdu na úplne nových mašinkách, ktoré, ako sa nám zdalo, idú celkom samé 😉

Tento osemnásťkilometrový okruh nám úplne stačil na odladenie oboch bicyklov a teraz sa už môžeme len voziť. Ak kupujete nové bicykle, doporučujem vám urobiť niečo podobné skôr, ako sa vyberiete na dlhšiu cyklotúru. Jednak si overíte funkčnosť všetkých častí svojho nového bicykla, jednak si všetko nastavíte podľa svojej postavy a svojich želaní a potom na výlete sa už len môžete kochať krajinou a užívať si jazdu novým bicyklom.