Poznáte to staré: Keď nemôže hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. A tak nejak je to so mnou. Nedávno som písal, ako som previezol bicykle na nové pôsobisko a ako sa teším na výlety z novej základne. No zatiaľ ostalo iba pri predsavzatiach.

Stále je veľa práce vo vnútri v chalupe a keďže prišiel apríl teplý a máj studený, tak je veľa práce aj okolo gazdovstva. Neuveriteľne veľa času zaberá kosenie trávy (načo nám bol tak veľký pozemok?), ale aj iné záhradkárske práce a občas treba niečo urobiť aj v mojom GardenOffice, hoci ešte nie je úplne kompletne zariadený. A tak bicykel stojí smutne v komore 🙁

Darmo ma kamarát nahováral, aby som si vyrazil na výlet s ním a jeho partiou do blízkeho okolia. Vraj ďaleko nejazdia a ani nie náročné trasy, len si vybehnú do prírody. Pravda, všetci traja na elektrobicykloch. A ten ja nemám, takže by to aj tak bol nerovný súboj. A čakali by na mňa na každom vrchole stúpania?

A tak keď zase raz zazvonil mobil, práve som dokosil hornú lúku, tak si hovorím hľadiac na jeho meno na displeji, že ho tým neustálym odmietaním už asi otravujem. A on, že stoja pred bránou, či som na gazdovstve!

Keď nemôže gazda na cykloturistiku, prídu cykloturisti za gazdom. Pivko dobre padne, keď sa hneď nemusia vracať domov, nejaké jahody, čo práve dozrievajú, sme tiež pojedli, dali si dačo dobré pod zub a strávili príjemný čas na terase zastrešenej solárnymi panelmi, hneď vedľa grilu 😉

Aspoň sme sa porozprávali o cykloturistike, keď už nie som schopný na bicykel vysadnúť. No ale snáď to tu už konečne dokončím, to budovanie gazdovstva, a potom si zaobstarám tiež nejaký elektrobicykel, nech sa nemusím trápiť, či mám alebo nemám dostatočnú kondíciu do tunajších kopcov.