Radi si svoje jazdy na bicykli filmujete a neskôr s priateľmi pozeráte? Tak pozor v zahraničí na legálnosť takéhoto konania. Či už máte kameru pripevnenú na prilbe alebo priamo na bicykli, sú krajiny, kde by ste ju mali vypnúť.
Ochrana súkromia a majetku osôb, ktoré by ste mohli nasnímať, má v Nemecku a Rakúsku takú pozíciu, že tam nie je dovolené nakrúcať video na verejnosti. Napríklad u nás obľúbené autokamery, ktoré za čelným sklom auta snímajú cestu ped sebou, tam nie sú dovolené. Pretože by nafilmovali nie len cestu, ale aj domy stojace pri nej a ľudí pohybujúcich sa na chodníkoch. Dokonca ani Google nedostal povolenie na nasnímanie ulíc, aby ich potom zverejnil na Google StreetView.
Lenže kamery sa nemontujú len na čelné sklá automobilov, používajú ich aj cyklisti. Pokiaľ sa pohybujete niekde na adrenalínovej cyklotrase niekde v lese, zrejme vaša kamera nebude nikoho zaujímať. No ak sa dostanete do dedinky a narazíte na precitlivelých obyvateľov, mohli by ste mať opletačky so strážcami zákona. Najmä na prilbe je kamera dobre viditeľná a ľudia si ju ľahko všimnú. A vy, ako majiteľ kamery, ktorý ju často používa, si už ani neuvedomujete, že nakrúcate video všade, kam sa pozriete či otočíte hlavou. Kamery upevnené na riadidlá bicykla nemusia byť tak nápadné. Keď ale sa bicyklujete v pohraničných oblastiach a prechádzate dnes vlastne zelenou hranicou zo Slovenska do Rakúska, alebo z Čiech do Rakúska či Nemecka, myslite na to, že vchádzate do krajiny, kde aj napriek nášmu spoločnému členstvu v EÚ platia iné predpisy, ako u nás, a kameru radšej zložte.
A keď si zo svojho výletu do zahraničia prinesiete nejaký videozáznam, radšej sa ním nechváľte na internete a nezverejňujte ho. Nikdy neviete, kto si ho môže pozrieť a koho tým môžete nahnevať.
Blbosť. Teda, prípadné opletačky môžu nastať pri zverejnení, pokiaľ je zo zverejneného možné určiť identitu tretích osôb (špz, tváre), ale na verejnom priestranstve si na súkromné účely môžem točiť čo mi hrdlo ráči a pamäťová karta stačí.