Nie len bicyklom je turista živý
A nie vždy je pekné počasie. V utorok sme absolvovali prvý výlet autom po mestách a v piatok druhý po hradoch.
V Klatovoch a Domažliciach som nebol už hádam 20 rokov. Keď som ešte pretekal s RC modelmi automobilov 1:12, pár krát som v sobotu vlakom pricestoval do Domažlíc, pešo prešiel na Zväzarm a po preteku ma kamoš zobral k sebe, prespal som v Kdyni a v nedeľu po preteku v Klatovoch ma zobral na vlak. Nie čudo, že som absolútne netušil, ako mesto vyzerá.
Zaparkovali sme pri obchodnom centre a šli sa prejsť do historického centra. Po krátkej prechádzke po námestí a blízkych uličkách sme si dali naše obľúbené rezance s kuracím mäsom a presunuli sa do Domažlíc.
Domažlice sú menšie mesto a oproti Klatovom bol hneď vidieť rozdiel. Mesto je plné nemeckých turistov a ako mi neskôr povedal priateľ Vláďá, chodievajú sem na obedy. A námestie je plné lacných čínskych obchodov s obuvou a textilom.
V obidvoch mestách sú samozrejme na turistov pripravení a tak nie je problém nájsť reštaurácie a terasy ponúkajúce jedlo a pitie, ale po čase by každému asi už bolo zle z tých stále sa opakujúcich vyprážaných jedál a hranoliek, prípadne párkov v rožku, nehovoriac o zdravotnom aspekte…
Na piatok 21. augusta pripadlo nie len výročie okupácie Československa, ale aj prechod frontu, studeného frontu, ktorý mal poobede priniesť zrážky a výrazné ochladenie. Pretože sme s priateľkou rekreační cykloturisti a nie masochisti, rozhodli sme sa bicykle nechať v suchu garáže hotela a vybrať sa na návštevu vzdialenejších hradov a okrem športového dopriať nám aj zážitok kultúrny.
Hrad Rabí sa nachádza v rovnomennej obci asi 10 km severne od Sušice, medzi Sušice a Horažďovicami. Ak máte problém zaparkovať za 20 korún na námestí, lebo je plno, pokračujte z námestia na sever, po 100 m zaparkujete pri športovom areáli vpravo. Obec/mesto je príkladom, ako sa dá na turistickej atrakcii zarobiť. Okrem (prijateľne) plateného parkovného na celom námestí (asi 100 m od hradu) máte k dispozícii reštaurácie, bufety, rýchle občerstvenia, niekoľko zmrzlinární, obchodíkov so suvenýrmi, WC, predaj pohľadníc, múzeum remeselnej tvorivosti…. čoho len chcete. Pri vstupe do hradu si môžete vybrať návštevný okruh „Veža“ alebo „Hrad“ za asi 80 korún alebo len vstup na nádvorie za 25,- Kč. Na samotnom nádvorí už na Vás a Vaše peniaze čakajú lukostrelci v historických odevoch alebo dve slečny sprievodkyne v šatách dobovo ladených.
Pútavý odborný výklad je podčiarknutý modelmi hradu v jednotlivých fázach jeho rozvoja. Po skončení hodinovej prehliadky máte možnosť na nádvorí hradu pobudnúť ľubovoľnú dobu (vstupenky sú kontrolované pri nástupe na jednotlivé prehliadkové turnusy) alebo v objekte bývalej koniarne si pozrieť aktuálnu výstavu (momentálne výstavu fotografií miestneho autora). Pri ceste z hradu na Vás opäť čakajú všetky vyššie spomenuté lákadlá. Ceny však nie sú nijak závratné.
Po skončení prehliadky a po káve (pravá česká, do horčičáka) sa presúvame k druhému cieľu dnešnej necyklistickej výpravy. Ale aj tak volím „kochaciu“ cestu okreskami, hlavných ciest mám už dosť. Po krátkom čase prichádzame k vodnému hradu Švihov (známeho z nakrúcania niektorých exteriérov rozprávky Tri oriešky pre Popolušku). Platené parkovisko pár sto metrov od hradu, poloprázdne, vstupné na hrad podobné, počet návštevníkov jednotlivých okruhov a turnusov evidovaný elektronicky a spolu s časom nástupu na prehliadku prezentovaný ako na Ruzyni odlety a prílety… a na vstupenke aj bráne bašty výrazné upozornenie o zákaze fotografovania, podčiarknuté sprievodkyňou pred samotnou prehliadkou. Čo vám budem vravieť, riadne ma to naštvalo. Majiteľom a správcom oboch hradov je ten istý úrad… To, čo mi sprievodkyňa hovorí a ukazuje si nájdem na internete alebo v knižkách. To čo si nafotím z ruky nemôže konkurovať profi fotkám zo statívu a zrkadlovky a bez súhlasu majiteľa objektu mi nijaká fotobanka fotky nevezme. Tak čoho sa boja, preboha???
Po skončení prehliadky si ešte raz prezerám nádvorie. Okrem zaparkovaných osobákov, výrazne dotvárajúcich „atmosféru“ stredovekého hradu, tu nájdeme predaj pukancov, iných sladkostí a jeden bufet s grilovanou klobásou. Kto navštívil predtým iný hrad, je sklamaný.
Našťastie zvonka zákaz fotografovania neplatí, tak sme šli malou prechádzkou popri zvyšku vodnej priekopy. Po príchode do centra mesta, ktoré má aj s osadami 1600 obyvateľov, sme mali chuť najesť sa v miestnej najlepšej reštaurácii. Po zhliadnutí reštiky, jedálneho lístka a kontaktu s obsluhou sme sa radšej vybrali do neďalekých Klatov…
Bol to pre nás zážitok, tento dnešný výlet. Keď dvaja robia to isté… Ak mám teda zhrnúť tento deň pre budúcnosť. O Švihove sa vie, že sa tam točili exteriéry Popolušky, ale zámocké schody s črievičkou tam nehľadajte a pohľad na stajne vám zamaskujú autá personálu. Fotiť vám tam nedovolia a aj s jedením môžete mať problém. Ak teda budete mať menej času, na Švihov sa vybodnite a venujte čas radšej prehliadke ľudsky oveľa „prístupnejšiemu“ hradu Rabí. Určite neoľutujete.
Všetky fotografie nájdete vo Fotogalérii
Dodatek 2:
Původní článek vyšel na mém všehochuti magazínu, sem jsem ho přestěhoval se stejným datem a časem vydání, jako byl na původním místě.
