Pod týmto názvom vyšiel post Juraja Drobu na blog.sme.sk komentujúci neschválenie pozmeňovacích návrhov k Zákonu o premávke na pozemných komunikáciách na schôdzi parlamentu. Jeden z návrhov sa týkal práve cyklistov a mal ich údajne chrániť pred aroganciou vodičov motorových vozidiel. Bol presne zo súdka tých predpisov, ako dodržiavanie 70 metrovej vzdialenosti medzi vozidlami na diaľnici. Vlastne je dobre, že neprešiel.
Naše zákony obsahujú kopu nezmyslov, ktoré musíme dodržiavať, avšak nie je možné ich kontrolovať alebo nie sú postihované ich porušovania. Pozmeňovací návrh mal uložiť vodičom povinnosť zachovávať vzdialenosť medzi vozidlom a predbiehaným cyklistom 1,5 metra. Na prvý pohľad rozumná vec. Ale len na prvý. Vybavíme autá povinne meračom bočného odstupu alebo ich prikážeme zákonom namontovať na bicykle?
Ako aktívny cyklista, ktorý sa pohybuje niekedy aj po cestách 1. triedy, aj v meste, viem presne, o čo predkladateľovi návrhu išlo. Ale som azda priveľmi náročný, keď očakávam, že poslanec Národnej rady SR a cyklista po zadefinovaní problému bude presadzovať jeho účinné riešenie?
Dajme slovo blogerovi, poslancovi:
Oponenti nášho návrhu namietali predovšetkým nevykonateľnosť kvôli tomu, že je nemožné vzdialenosť merať a tak prípadné priestupky riešiť. Nepochopili však podstatu nášho návrhu. Doterajší zákon definoval povinný odstup ako „dostatočný bočný odstup“, čo pre niektorých slovenských majstrov za volantom predstavuje občas aj 20 cm. Vy, čo jazdíte na bicykli, určite poznáte ten pocit, keď Vás zblízka vo veľkej rýchlosti „ofúkne“ auto tak, že tlak vzduchu doslova zamáva Vami aj bicyklom. Ruku na srdce: koľkokrát do roka ste na ceste na bicykli v situácii, keď ste poďakovali Bohu za to, že ešte žijete? Mne sa to stáva minimálne 2 x ročne, a to už na bicykli jazdím menej, keďže na dopravu využívam hlavne skúter.
Zákon definuje povinnosť jasne. Pokiaľ je cyklista ohrozený alebo bol zrazený, tak „dostatočný bočný odstup“ nebol dodržaný, tak zrejme má byť vodič postihnutý. Kde sú tí policajti, ktorí to majú na starosti? Čo robia poslanci, že nevyžadujú dôsledné dodržiavanie už platných predpisov, ale namiesto toho vymýšľajú nové, nevykonateľné?
Ďalší protiargument: ako predbehnúť bicykel v úzkej mestskej uličke pri dodržaní odstupu 1,5 metra? Moja odpoveď: nijako. Typická úzka mestská ulička v Bratislave má zriedkakedy viac ako 200 metrov, spravidla je jednosmerná a keď ide bicykel priemernou rýchlosťou 20 km/h, spomínaných 200 metrov prejde za 36 sekúnd. Vydrží byť vodič auta trpezlivý a bicykel pol minúty nepredbehnúť? Ja si myslím, že by mal.
Náš návrh má jednoduché posolstvo: keď predbieham bicykel, musím urobiť všetko preto, aby som cyklistu ani teoreticky nemohol ohroziť. Jeden a pol metra je niečo, čo si každý vie predstaviť a logika mi vraví, že ak by sa o takto prijatej zmene hovorilo vo verejnom priestore, vodiči áut by spozorneli a začali si uvedomovať, že na ceste sú okrem nich aj jednostopové vozidlá, bicykle, skútre a motorky. A už to by bol posun vpred v hlavách slovenských vodičov.
Čo sa týka predbiehanie na úzkych miestach, nemôžem inak, ako súhlasiť. A mám veľa osobných skúseností, či už z Orlických hôr, Vysočiny alebo Šumavy či Lednicko-Valtického areálu, že auto ide za mnou tak dlho, pokým jeho vodič nemá dostatočný rozhľad a miesto na to, aby ma mohol bezpečne predbehnúť a neohrozil ani mňa, ani seba, ani nikoho protiidúceho.
Pozorný čitateľ si iste všimol, že hovorím o miestach v Českej republike. A som presvedčený, že tam nijaký predpis o poldruhametrovej tyči medzi autom a bicyklom (alebo bicyklistom?) nemajú. Avšak zažil som situáciu, kedy uprostred letnej dovolenkovej sezóny má na Vysočine Krajský dopravný inšpektorát nad cyklistami patronát a skúsil by tam nejaký vodič zatrúbiť na cyklistu!
Žiaľ takéto pozitívne skúsenosti nemôžem reportovať zo Slovenských území, ani z takého vyhláseného Slovenského raja 🙁 Zákony nám tu nasadili povinne prilby, veľa nechýbalo aj výstražné vesty, ale nijaký zákon neochráni jedného účastníka cestnej premávky pred druhým, pokiaľ nebude vzájomná úcta medzi nimi, dôrazne vymáhaná pokutami, keď je ubližované slabšiemu.
Zákonodarca by mal svoje úsilie smerovať k tomu, aby cyklista nebol zbohatlíkmi braný ako chudák, ktorý sa nezmohol na nič iné, len na bicykel, ale oni chodia k moru. Často je ten bicykel drahší, ako tá dovolenka pri mori. Aby cyklista bol na ceste braný ako rovnocenný účastník premávky, veď aj on platí dane na cesty. Aby spoločnosť chápala význam cyklistiky nie len ako športu, ale aj ako prostriedku k relaxu, utuženia zdravia ale tiež ako spôsobu turistického ruchu a možností zárobku.
Pripraviť návrh hlúpeho zákona a potom vyplačkávať na svojom blogu, že mi ho SMER zmietol zo stola, to dokáže každý, na to nemusím mať vysokú školu.
