Po klasicky studenom a daždivom apríli, ako bývalo každým rokom, sa zrazu vtedy na prvého mája vyjasnilo, vyčasilo a teploty vzduchu sa priblížili dvadsiatke. No čo urobí náruživý cyklistika v takom dni? Po niekoľkomesačnej abstinencii spôsobenej studeným, mrazivým, zasneženým a daždivým obdobím, vynesie svoj bicykel von a urobí si prvý tohoročný výlet do okolia.

Pretože som rekreačný cykloturista a v tom čase som bol dosť vyťažený svojou prácou, na jeseň ani skoro na jar som nejazdil a už vôbec som na bicykli nejazdil pravidelne. Prakticky som začínal sedlať svojho dvojkolesového tátoša na chlebový pohon až v polovičke mája, keď sa fakt oteplilo, a vyrážal do okolia svojho mesta. Najprv na kratšie, cca 15-20 km trasy, pre získanie kondície a postupne som pridával až na svoje bežné a obľúbené 55-75 km výlety, podľa náročnosti trasy. Jazdieval som kvôli práci výhradne v sobotu alebo nedeľu a používal som crossový bicykel Fort Auriga.

Veľkou výhodou toho bicykla bolo, že na veľkých kolesách sa dobre hltali kilometre na asfaltových cestách, nevýhodou bolo, že na úzkych gumách po rozbitých okreskách to celkom natriasalo. A že do fakt strmých kopcov to pre mňa bolo náročné. Obzvlášť keď som v 2002 bol v kúpeľoch v Tatrách a voľný čas som využíval na výlety po chatách. Tá sezóna bola pre Aurigu posledná.

Spomenul som si na tie dni teraz, keď som Prvého mája bol na svojom gazdovstve za mestom, tak ako každý deň, a oháňal sa kosačkou, krovinorezom a iným náradím. Pekne a teplo je už niekoľko dní a keby som bol klasický mestský človek, čo nič nemá a nič nerobí, lebo chodí do zamestnania a platí za rôzne služby, iste by som už mal za sebou niekoľko výletov a ani ten prvomájový by nechýbal. Veď bicykle mám na gazdovstve, stačilo by sadnúť a šliapnuť do pedálov. Ale pretože sa politicko-ekonomická situácia vyvíja ako sa vyvíja, pestujeme a chováme si svoje potraviny, produkujeme palivové drevo aj elektrickú energiu a prerábame dom, aby sa v ňom dalo pohodlne bývať na dôchodku a neboli sme odkázaní na svojvôľu jednoduchých spolubývajúcich pri hlasovaní ani na nenažranosť správcu a vysoké poplatky za čokoľvek.

Ale každá rekonštrukcia raz skončí, budovať už toľko nebudeme a práve preto máme bicykle tam, kde trávime najviac času, lebo sa chceme občas do sedla posadiť a vyraziť si do okolia. Možno už na budúci Prvý máj sa nám to podarí.