Písať v auguste o prvom výlete tohto roka je trochu zvláštne, to uznávam. Ale skutočne sme mali objektívne príčiny, ktoré nám bránili vyraziť skôr. A na druhej strane sa hovorí, že radšej neskôr, ako nikdy. A tak sme peknú augustovú nedeľu vyrazili do okresu, pozrieť, čo je kde nové.

Posledný krát sme sa takto vozili po našom okrese v roku 2019 😮 keď sme získavali kondíciu pred našou poslednou cyklovolenkou v Lednici. A po návrate z dovolenky to už bolo budovanie nášho rodového gazdovstva s cieľom čo najväčšieho samozásobiteľstva potravinami, živočíšneho aj rastlinného pôvodu, neskôr k tomu pribudlo aj zaobstarávanie vlastnej energie. A keď už sme to všetko mali, prikúpili sme pozemok s domom, ktorý bolo treba rekonštruovať. No povedzte, kedy teda sa chodiť bicyklovať?

Ja som sa bicykloval vlani o takomto čase, keď som prevážal oba naše bicykle z mesta na dedinu, kde budujeme svoje nové sídlo a kde trávime všetok čas mimo práce. Nie je to len záhrada a chov, nie je to len práca. Budujeme to tak, aby sa tu dalo normálne žiť, oddychovať, tešiť sa sem, nie len s vyhliadkou driny. A preto tu máme aj oba bicykle a komplet cyklistické oblečenie, aby sme mohli kedykoľvek vyraziť na výlet odtiaľto. Lebo sme tu stále, navyše takéto usporiadanie nám šetrí čas s výletom, než to bolo v meste, lebo bicykle neboli v byte a bolo treba ráno ísť k nim aj s vecami a po návrate zase späť.

Voľný čas sa nevyskytuje, voľný čas máte, keď si ho urobíte. A to sa stalo koncom augusta 2025. Priateľka povedala, že už toho má celkom dosť (urobeného v záhrade, lebo jej končila dovolenka) a že by sa rada zviezla na bicykli. Tak som jej urobil malý servis, skontroloval všetko a dofúkal kolesá a keď sa vrátila z výjazdu po dedine po pár hodinách, ani ma neprekvapilo, že si chcela v nedeľu urobiť výlet trochu dlhší. Takže servis aj na môj bicykel 😛

Oba bicykle, kúpené v roku 2014 pred dovolenkou v Českej Kanade, majú svoj vek, ale len asi 4000 kilometrov. Navyše sme v 2019 v Hustopečích robili servis plášte a reťaze. Takže to veľa práce nedalo, nič nebolo treba meniť, len trochu lanká došpanovať. A vyraziť na rovinatú etapu, dlhú 32 kilometrov, pozrieť sa za mojou sestrou a na jej malé gazdovstvo.

 
Vyrazili sme pred obedom, to už rosa nebola ani zima, ale dlhé cyklonohavice boli fajn. Tričko s krátkym rukávom dopĺňalo funkčné tielko, lebo len jedna funkčná vrstva nestačí, musí byť pot odvádzaný od tela do ďalšej vrstvy, mne dobre urobila aj tenká bunda s dlhým rukávom. A keďže už nenosím dioptrické okuliare, tak cyklistické padli vhod, nech nechytím prievan, ale ani nejaký hmyz do oka.

U sestry sme sa zdržali asi hodinu a vyrazili sme na spiatočnú cestu, ktorú sme na ďalšiu hodinku prerušili v pizzerii v Peseranoch. Varia tu dobre, ale pred nami boli ešte nejaké kilometre, takže sme si dali jednu pizzu na polovicu, bude to tak lepšie. A po takomto ľahkom obede pokračovali na Sklabinú, už od Želoviec vlastne stále v protivetre. Takže sme zabočili z obchvatu do dediny, tam sme boli pred vetrom dobre chránení.

Rovnako ako v Sklabinej ani v Obeckove nie je čo pozerať, ale je to najkratšia a najrovnejšia cesta k nám. Tak sme si pohodlne šliapali do pedálov a ešte za slniečka sme dorazili k bráne, kde nás vítal náš pes. Oba naše bicykle sme nechali pri dome, lebo som ich chcel ešte po výlete znova skontrolovať a na solárnej terase sme si spravili solárnu kávu a zhodnotili dnešné bicyklovanie a zážitky z neho. Vzhľadom k tomu, že nešlo o náročnú trasu, aj po vyše tridsiatich kilometroch sme necítili nijakú únavu. Zo záhrady máme solídnu kondíciu, aj keď hodinu tlačiť do pedálov je predsa len trochu iné, ako sa pohybovať v záhrade, hoci kopcovitej.

Výlet bol super, počasie krásne, bicykle ako nové. Podarí sa nám túto jeseň ešte aspoň raz sa „odtrhnúť“ zo záhrady a urobiť si cykloturistický výlet? Nejaké trasy už som si pripravil 😉